V zmysle ustanovenia 151 o Občianskeho  zákonníka (ďalej len „OZ“) platí, že vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu okrem toho možno nadobudnúť tiež výkonom práva, tzv. vydržaním.

Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je pritom potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

Vecné bremená patria do skupiny vecných práv k cudzím veciam a obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že ten je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.  

Vecné bremená, ktoré sú spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti pôsobia in rem a prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa. Ak zomrie vlastník nehnuteľnosti zaťaženej vecným bremenom, zaťažuje rovnaké vecné bremeno aj jeho dediča; to isté platí aj pri prevode zaťaženej nehnuteľnosti. Práva a povinnosti z vecného bremena však nie sú prevoditeľné samostatne, bez súčasného prevodu nehnuteľnosti zaťaženej vecným bremenom.

Vecné bremená slúžia na to, aby oprávnený z vecného bremena mohol účelnejšie a prospešnejšie využívať svoju nehnuteľnosť. Jedná sa predovšetkým o vecné bremená, ktorým zodpovedá napríklad právo cesty – prechodu a prejazdu cez susedný pozemok, právo čerpať  vodu zo studne alebo z iného vodného zdroja na cudzom pozemku, právo bývania a pod.

V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že vecné bremená zaťažujú najčastejšie pozemky. Ak sa zriaďuje vecné bremeno iba k časti pozemku, vyznačí sa táto časť pozemku na geometrickom pláne, ktorý je potom súčasťou listiny o právnom úkone, ktorým sa vecné bremeno zriaďuje.

Vecné bremená, v ktorých oprávnenia slúžia určitej osobe a sú na túto osobu viazané, pôsobia in personam. Tomuto vecnému bremenu zodpovedá napríklad právo doživotne užívať určitú nehnuteľnosť, resp. jej časť, byt alebo miestnosť v nej, právo na zaopatrovanie určitým vecným alebo peňažným plnením od zaviazanej osoby a pod. Toto právo nemožno zmluvne prevádzať a neprechádza na inú osobu.  

Predmetom vecných bremien môžu byť iba nehnuteľnosti, t. j. pozemky a stavby. Vecné bremena sa môžu týkať bytov a nebytových priestorov, ktoré síce nie sú nehnuteľnosťami, ale vzťahuje sa na ne právny režim nehnuteľností. Pokiaľ ide o byty a nebytové priestory, je potrebné vecné bremená, ktoré sa zapisujú do katastra nehnuteľnosti, odlíšiť od užívacieho vzťahu, ktorý vzniká na základe nájomnej zmluvy. Ten istý byt alebo nebytový priestor nemôže totiž byť zaťažený užívacím právom na základe nájomnej zmluvy a právom zodpovedajúcim vecnému bremenu.       

Vecné bremeno predstavuje vždy záťaž pre konkrétnu nehnuteľnosť alebo jej vlastníka. Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania. Z uvedeného vyplýva, že otázka nákladov na udržiavanie veci zaťaženej vecným bremenom má byť riešená predovšetkým v dohode medzi zúčastnenými stranami, kde si strany môžu ľubovoľným spôsobom dohodnúť svoje práva a povinnosti.

OZ pre zmluvu o zriadení vecného bremena (ďalej len „zmluva“) výslovne vyžaduje písomnú formu. Nedodržanie písomnej formy spôsobuje absolútnu neplatnosť. V zmluve treba dostatočne presne vymedziť rozsah a obsah práv a povinností vyplývajúcich z vecného bremena. Zo zmluvy musí byť jednoznačne zrejmé, či ide o vecné bremeno spojené s vlastníctvom k určitej nehnuteľnosti alebo či ide o osobné vecné bremeno vzťahujúce sa na konkrétnu osobu. Zmluva musí obsahovať aj úradne osvedčené podpisy účastníkov zmluvy, či ich zástupcov.

Ak nie je doba trvania vecného bremena v zmluve uvedená, platí nevyvrátiteľná domnienka, že vecné bremeno trvá bez časového obmedzenia, t. j. neprestajne až do doby, kým zanikne.  Zmluva môže byť uzatvorená samostatne alebo ako súčasť zmluvy o prevode nehnuteľnosti, ku ktorej sa vecné bremeno zriaďuje.

Vecné bremeno je možné zriadiť aj závetom ako jednostranným právnym úkonom poručiteľa, právne následky ktorého nastanú až po jeho smrti. Poručiteľ tak môže závetom napr. jednému dedičovi odkázať rodinný dom a súčasne pre niekoho iného zriadiť doživotné užívacie právo k jednej miestnosti v tomto rodinnom dome. Závet, ktorým sa zriaďuje vecné bremeno, musí spĺňať všetky zákonné obsahové a formálne náležitosti. Vecné bremeno založené závetom vzniká okamihom smrti poručiteľa. Dedičské konanie smeruje iba k určeniu povinného a oprávneného subjektu. Takto nadobudnuté vecné bremeno sa zapisuje do katastra nehnuteľnosti záznamom.  V prípade zriadenia vecného bremena na základe závetu sa nejedná  o podmienku pripojenú k závetu, ktorá je podľa OZ neplatná. Z uvedeného je zrejmé, že poručiteľ môže závetom zriadiť vecné bremeno aj v prospech tretej osoby t. j. nielen v prospech dediča. 

Vecné bremeno môže vzniknúť aj na základe schválenej dedičskej dohody. Ide o prípad, keď poručiteľ pre prípad svojej smrti vecné bremeno závetom nezriadil. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že právna úprava neumožňuje, aby sa v dedičskej dohode zriadilo vecné bremeno v prospech tretej osoby, t. j. osoby ktorá nebola účastníkom konania o dedičstve.  Dedičskú dohodu musí schváliť súd. Na platnosť dohody sa vyžadujú tie isté podmienky a náležitosti ako pri zriadení vecného bremena zmluvou. Vecné bremeno, ktoré vzniklo na základe dedičskej dohody sa do katastra nehnuteľnosti zapisuje taktiež záznamom.

Ako sme už uviedli v úvode, okrem vyššie uvedených spôsobov je vecné bremeno možné zriadiť aj rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Podľa § 151o ods. 3 OZ, platí, že ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok. Účelom tohto ustanovenia je zabezpečenie stabilnej úpravy vzájomných vzťahov medzi vlastníkmi nehnuteľností, z ktorých jeden vlastník stavby, nemá iný prístup k tejto stavbe (právny ani faktický) než po priľahlom pozemku druhého vlastníka. Priľahlým pozemkom sa rozumie pozemok, cez ktorý sa má dostať vlastník stavby ku komunikácií, prípadne k pozemku, z ktorého má oprávnenie dostať sa ku komunikácií. Priľahlým pozemkom sa pritom nerozumie len pozemok bezprostredne priľahlý k pozemku vlastníka, ale aj všetky pozemky, ktoré sú na zriadenie cesty potrebné, t. j. aj pozemky vzdialenejšie. Verím, že informácie uvedené v tomto článku Vám boli prínosné a budeme sa tešiť, keď sa na nás v prípade Vášho záujmu s dôverou obrátite.