Pôvodný občiansky súdny poriadok, ktorý upravoval otázku súpisu majetku tvoriaceho predmet dedičstva, bol nahradený zákonom č. 161/2015 Z.z. Civilným mimosporovým poriadkom, ktorý nadobudol svoju účinnosť dňa 1.7.2016 (ďalej len „CMP“). Nové ustanovenia CMP v určitom rozsahu zmenili aj priebeh doterajšieho dedičského konania, pričom platí, že nová procesná úprava sa použije aj na konania začaté pred dňom účinnosti CMP. 

Podľa ustanovenia § 175 súd v predbežnom vyšetrení okrem iného vykoná všetky potrebné úkony na zistenie poručiteľovho majetku a jeho dlhov. Do majetku patria predovšetkým veci – (i) hmotné (napr. peniaze, veci domácej a osobnej potreby, dopravné prostriedky, umelecké predmety, šperky); (ii) nehmotné statky (predmety duševného vlastníctva); (iii) nehnuteľné veci (napr. stavby všetkého druhu a pozemky), ktoré boli pred poručiteľovou smrťou v jeho vlastníctve; (iv) pohľadávky a iné peniazmi oceniteľné hodnoty (obchodné podiely, cenné papiere, vkladné knižky, a pod.), ktoré majú majetkovú hodnotu a s ktorými je možné disponovať. Jedná sa teda o hnuteľné veci a nehnuteľnosti alebo o veci či už v individuálnom, alebo v podielovom spoluvlastníctve (v prípade podielového spoluvlastníctva je predmetom dedičstva spoluvlastnícky podiel poručiteľa).

Prírastky veci (plody a úžitky práva alebo veci), ktoré vzišli po smrti poručiteľa sú rovnako súčasťou dedičstva. To sa týka hlavne napríklad porastov, ktoré poručiteľ vysadil na svojom pozemku.

Pokiaľ ide o úroky, ktoré nabehli na bežný účet poručiteľa až po jeho smrti, tie do dedičstva nepatria, nakoľko ich poručiteľ v čase svojej smrti nemal vo svojom majetku. Predmetné úroky prislúchajú už priamo dedičom a súd ich zahrnie do majetkovej podstaty dedičstva a vysporiada ich spolu s ostatným majetkom poručiteľa.

Súd zisťuje aj dlhy (záväzky) poručiteľa, nakoľko dedičstvo tvoria aj dlhy. Predmetom dedenia je teda všetok majetok, ktorý ku dňu smrti patril poručiteľovi. Z uvedeného dôvodu nemôže byť predmetom dedičstva dlh, ktorý vznikol až po smrti poručiteľa.

Ustanovenie § 470 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) ustanovuje zodpovednosť dediča za dlhy poručiteľa. Dedič zodpovedá za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou, len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu. Ak je dedičstvo predlžené, dedičia sa môžu s veriteľmi dohodnúť, že im dedičstvo prenechajú na úhradu dlhov. Súd túto dohodu schváli, ak neodporuje zákonu alebo dobrým mravom.

Pokiaľ ide o pohľadávky, je potrebné dôsledne preveriť, či takéto pohľadávky smrťou veriteľa zanikajú alebo nie. Podľa § 579 ods. 2 OZ smrťou veriteľa právo zanikne, ak bolo obmedzené na jeho osobu (výnimku z tohto pravidla predstavuje právo na náhradu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia).

Vo vzťahu k dedeniu nehnuteľností je zaujímavé poukázať, na to, že ak napríklad poručiteľ za svojho života uzavrel zmluvu, podľa ktorej má nadobudnúť alebo stratiť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam a za jeho života bol podaný návrh na vklad vecného práva do katastra, o ktorom nebolo doposiaľ okresným úradom rozhodnuté, možno v dedičskom konaní po poručiteľovi pokračovať až po tom, ako okresný úrad právoplatne rozhodne o návrhu na vklad. Až potom bude zrejmé, či nehnuteľnosť do dedičstva patrí alebo nie. Preto súd preruší dedičské konanie až do právoplatného rozhodnutia o vklade. Ak bude vklad do katastra povolený, nastanú jeho účinky. Pri súpise aktív a pasív dedičstva bude potom súd vychádzať z výsledkov konania o vklade práva do katastra nehnuteľností.

Zápisnica o predbežnom vyšetrení sa spisuje spravidla s príbuznými zomretého alebo s jeho známym, ktorý je informovaný o osobných, rodinných a majetkových pomeroch zomretého. Ak poručiteľ zanechal majetok, súd musí najprv zistiť, či mal poručiteľ v čase svojej smrti s pozostalým manželom majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve, ktorý vysporiada v rámci dedičského konania spôsobom uvedeným v § 149 a § 150 OZ. Následne súd určí poručiteľov majetok a jeho dlhy a vykoná konečný súpis aktív a pasív dedičstva.

V zmysle ustanovenia § 200 CMP súd na základe súpisu majetku a dlhov poručiteľa  uznesením určí všeobecnú hodnotu majetku, výšku dlhov a čistú hodnotu dedičstva, prípadne výšku jeho predĺženia v čase smrti poručiteľa. Všeobecnou hodnotou majetku je cena, ktorá by sa mala dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže pri poctivom predaji, keď kupujúci i predávajúci budú konať s náležitou informovanosťou a opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou.

V tejto súvislosti je teda možné konštatovať, že v CMP nie je pre potreby dedičského konania zakotvená povinnosť vyhotovenia znaleckého posudku. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že pri určení hodnoty majetku poručiteľa súd už nemôže brať za všeobecnú cenu majetku sumu, ktorú zhodne tvrdia účastníci dedičského konania, ale notár, tak ako už bolo uvedené, musí zisťovať všeobecnú hodnotu majetku ako skutočnú (trhovú) hodnotu daného majetku.

Notár je teda povinný zistiť obvyklú alebo trhovú cenu majetku, teda cenu, za ktorú by sa dal predmet dedičstva predať na mieste v čase a v stave ku dňu smrti poručiteľa. Pokiaľ ide o nehnuteľnosti, môže si notár takúto informáciu zadovážiť od realitných kancelárií, ktoré majú prehľad o trhovej cene nehnuteľnosti alebo od akejkoľvek inej tretej osoby, ktorá mu dokáže garantovať reálne stanovenie trhovej ceny predmetu dedičstva.