Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 91/2016 Z.z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „Zákon“), ktorým sa do právneho poriadku Slovenskej republiky zaviedla tzv. priama trestná zodpovednosť právnických osôb. Páchateľom určitých trestných činov môže byť tak nielen fyzická osoba, ako tomu bolo doposiaľ, ale i právnická osoba.[1]

O trestnom čine právnickej osoby možno hovoriť v prípade, ak bol tento čin spáchaný v jej prospech, v jej mene, v rámci jej činnosti alebo jej prostredníctvom, a to jej (i) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, (ii) tým, kto vykonáva kontrolnú činnosť alebo dohľad v rámci právnickej osoby, alebo (iii) inou osobou, ktorá je oprávnená zastupovať právnickú osobu alebo za ňu rozhodovať. Trestná zodpovednosť právnickej osoby pritom nie je žiadnym spôsobom podmienená vyvodením trestnej zodpovednosti voči konkrétnej fyzickej osobe ako ani zistením, ktorá konkrétna fyzická osoba za právnickú osobu konala.

Trestná zodpovednosť sa vzťahuje na všetky právnické osoby s výnimkou tých, ktoré sú v Zákone výslovne uvedené (najmä Slovenská republika a jej orgány, iné štáty a ich orgány, obce, vyššie územné celky, a pod.; trestne zodpovednými však naopak sú i osoby s majetkovou účasťou vyššie menovaných subjektov).

Zákon v ustanovení § 3 uvádza výpočet trestných činov, ktorých sa môže právnická osoba dopustiť. Jedná sa najmä o trestné činy počítačovej kriminality, daňové trestné činy, korupčné trestné činy, trestné činy terorizmu a extrémizmu, trestné činy proti životnému prostrediu, trestný čin obchodovania s ľuďmi, legalizácie príjmu z trestnej činnosti, neoprávneného zamestnávania, poškodzovania spotrebiteľa a pod. Nakoľko sa jedná o taxatívny (vyčerpávajúci) výpočet, právnickú osobu nie je možné stíhať za iné trestné činy ako za tie, ktoré sú v Zákone výslovne uvedené.

Právnickej osobe môže súd za spáchaný trestný čin uložiť viacero trestov, a to: (i) trest zrušenia právnickej osoby, (ii) trest prepadnutia majetku, (iii) trest prepadnutia veci, (iv) peňažný trest, (v) trest zákazu činnosti, (vi) trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie, (vii) trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie, (viii) trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní a (ix) trest zverejnenia odsudzujúceho rozsudku.

V tejto súvislosti je potrebné poukázať na skutočnosť, že konajúci súd pri určovaní druhu a výmery trestov prihliada na viacero skutočností, najmä na povahu a závažnosť trestného činu, pomery právnickej osoby vrátane jej doterajšej činnosti a na jej majetkové pomery, ako i napr. na to, aby bol pri postihu právnickej osoby zabezpečený čo najmenší vplyv na zamestnancov, na právom chránené záujmy poškodených ako aj veriteľov právnickej osoby, ktorých pohľadávky voči právnickej osobe vznikli v dobrej viere a nemajú pôvod v trestnej činnosti alebo nesúvisia s daným trestným činom a pod.

Trestná zodpovednosť právnickej osoby v zmysle Zákona nezaniká vyhlásením konkurzu, vstupom do likvidácie, jej zrušením ako ani zavedením nútenej správy. Rovnako tak je potrebné zdôrazniť, že v prípade ak bola právnická osoba zrušená, jej trestná zodpovednosť prechádza na všetkých jej právnych nástupcov; z uvedeného pravidla platí jediná výnimka, a to ak celé imanie po zrušení právnickej osoby preberá fyzická osoba, t. j. v takomto prípade trestná zodpovednosť právnickej osoby na fyzickú osobu neprechádza.

Zákon (rovnako ako trestný zákon) zakotvuje i inštitút tzv. účinnej ľútosti, ktorá má za následok zánik trestnej zodpovednosti právnickej osoby a to v Zákonom uvedených prípadoch. Možnosť aplikovania účinnej ľútosti je však v prípade právnickej osoby výslovne vylúčená v prípade trestných činov korupcie ako aj trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskej únie.

[1] Pred prijatím Zákona poznal náš právny poriadok len tzv. nepravú trestnú zodpovednosť právnických osôb, v rámci ktorej bolo možné právnickým osobám ukladať tzv. ochranné opatrenia, a to zhabanie peňažnej čiastky a zhabanie majetku. Uloženie týchto trestnoprávnych sankcií prichádzalo do úvahy v prípade spáchania trestného činu fyzickou osobou, ktorá konala v mene právnickej osoby, t.j. právnická osoba ako taká neniesla trestnú zodpovednosť za daný trestný čin.