V rukách máte konečne európske osvedčenie o dedičstve, spolu s úradným prekladom do slovenského jazyka, ktorý ste podali na príslušný okresný úrad -katastrálny odbor a na Vaše nemilé prekvapenie namiesto toho, aby ste boli na liste vlastníctva zapísaný ako nový vlastník, obdržíte výzvu, aby ste odstránili nedostatky Vášho návrhu? V tomto článku si bližšie objasníme, v čom tkvie vo väčšine prípadov problém a ako ho možno odstrániť.   

Európskym nariadením č. 650/2012 z 4. júla 2012 (ďalej len („Nariadenie“) sa zaviedlo európske osvedčenie o dedičstve (ďalej len “osvedčenie“), ktoré má jednotné právne účinky vo všetkých členských štátoch. V zmysle Nariadenia sa má osvedčenie vydávať počas dedičského konania, ako aj po jeho právoplatnom skončení. Osvedčenie je určené na to, aby ho využívali dedičia, odkazovníci s priamymi právami k dedičstvu a vykonávatelia závetu alebo správcovia dedičstva, ktorí sa potrebujú v inom členskom štáte dovolať svojho postavenia alebo uplatniť svoje práva ako dedičia alebo odkazovníci a/alebo svoje právomoci ako vykonávatelia závetu alebo správcovia dedičstva. Osvedčenie, v závislosti od účelu, na ktorý bolo vystavené, predstavuje platnú písomnosť na účely zapísania majetku v registri členského štátu, v ktorom sa tento majetok nachádza.

Taktiež je potrebné uviesť, že Nariadenie má územnú pôsobnosť len na členské štáty EÚ. Prípady mimo rozsahu územnej pôsobnosti Nariadenia majú špeciálnu úpravu v závislosti od konkrétneho prípadu.

Napriek snahe Európskej únie zjednodušiť postupy v medzinárodnom dedičskom práve sa pri zápise do katastra nehnuteľností na základe osvedčenia sa v Slovenskej republike, tak ako je uvedené vyššie vyskytujú stále nemalé komplikácie.

V praxi totiž zahraničné  súdy resp. zahraniční notári v rámci dedičského konania nedostatočne špecifikujú slovenský nehnuteľný majetok a osvedčenia tak potom nespĺňajú požiadavky slovenského právneho poriadku v zmysle zákona 162/1995 o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „katastrálny zákon“). Podľa ustanovenia § 42 ods. 2 písm. c) katastrálneho zákona musí osvedčenie obsahovať špecifikáciu nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla evidovaného v súbore popisných informácií, pozemku evidovaného ako parcela registra „C“ alebo parcela registra „E“, druhu pozemku a výmery pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je stavba postavená, čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla poschodia, čísla vchodu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku, prípadne na priľahlom pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je dom postavený; ak je nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, uvádza sa i podiel vyjadrený zlomkom k celku.

Ak predložené osvedčenie tieto náležitosti nespĺňa, katastrálny úrad listinu vráti a vyzve navrhovateľa na doplnenie chýbajúcich údajov. Dedičovi preto neostáva nič iné ako opätovne požiadať zahraničný súd, ktorý osvedčenie vydal, o opravu administratívnej chyby – konkrétne o doplnenie špecifikácií nehnuteľnosti podľa č. 71 Nariadenia. V mnohých prípadoch sa však stalo, že dedičia neboli schopní nedostatky odstrániť, pretože zahraničný súd nebol ochotný takejto žiadosti dediča vyhovieť a opravné osvedčenie nevydal. Ak navrhovateľ nepredložil doplnené osvedčenie, katastrálny odbor zápis nehnuteľnosti odmietol a dedič i napriek tomu, že sa právoplatným skončením dedičského konania v zahraničí stal právnym vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na území Slovenskej republiky, nebol v stave dosiahnuť jej zápis v katastri nehnuteľnosti, čo samo o sebe znamená množstvo neprekonateľných problémov.

V činnosti niektorých úradov však nastala zmena po tom, čo Úrad geodézie, kartografie a katastra SR (ďalej len „Úrad“) vydal stanovisko, v ktorom odporúča, aby katastrálne odbory vykonali zápis aj v prípadoch, keď osvedčenie neobsahuje úplnú identifikáciu nehnuteľnosti podľa § 42 ods. 2 písm. c) katastrálneho zákona s podmienkou, že dedič predloží čestné vyhlásenie s kompletnou špecifikáciou nehnuteľnosti a úradne osvedčeným podpisom.

Treba však podotknúť, že toto stanovisko má len odporúčací charakter, pretože Úrad nedisponuje právomocou na vydanie záväzného pokynu a katastrálny odbor koná autonómne a nie je viazaný týmto stanoviskom. Z uvedeného dôvodu i napriek tomu, že v súčasnosti už existuje možnosť, ako sa predtým neriešiteľnú situáciu dá vyriešiť svojpomocne, zdôrazňujeme aby sa dedičia takémuto problému pokúsili predsa len vyhnúť a zahraničného notára požiadali, aby slovenskú nehnuteľnosť v osvedčení špecifikoval v zmysle § 42 ods. 2 písm. c) katastrálneho zákona.

Ak Vás zaujal tento článok a zároveň sa chcete dozvedieť viac o ďalších s dedičským právom súvisiacich otázkach, tak nahliadnite do našich ďalších článkov, v ktorých sú objasnené základné pravidlá a postupy v súvislosti s dedičským konaním. Zároveň Vám radi pomôžeme pri riešení akýchkoľvek otázok spojených so zápisom Vášho nehnuteľného majetku do slovenského katastra nehnuteľnosti. 

Poznámka: Tento dokument slúži len ako všeobecná informácia a nenahrádza právne poradenstvo v konkrétnej veci. V prípade akýchkoľvek otázok sa môžete obrátiť na našu advokátsku kanceláriu.