Dediť možno podľa súčasnej právnej úpravy len zo zákona, zo závetu alebo z obidvoch týchto dôvodov, pričom dedenie zo závetu má pred dedením zo zákona prednosť. Závet je jednostranný, kedykoľvek odvolateľný alebo zmeniteľný prejav vôle poručiteľa výlučne osobnej povahy (nepripúšťajúci zastúpenie), ktorý o svojom majetku pre prípad smrti zriaďuje jediná fyzická osoba. Pre zriadenie závetu treba dohliadnuť na všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť akéhokoľvek právneho úkonu a popri tom aj na náležitosti osobitne sa vzťahujúce na prejav vôle pre prípad smrti. Závet je teda výslovným prejavom vôle nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel závetca v závete prejaviť.  Vzhľadom na osobnú povahu závetu nemôže závet zriadiť zástupca, a to ani zákonný zástupca, ani zástupca na základe plnomocenstva. Závetnú spôsobilosť fyzickej osoby nie je možné obmedziť alebo zmluvne vylúčiť. Vyžaduje sa, aby závet bol urobený slobodne a vážne  (§ 37 ods. 1 OZ) a aby prejav vôle závetcu bol určitý a zrozumiteľný (§ 37 ods. 1 OZ).

Pri vlastnoručne napísanom závete (§ 476a OZ) záleží na tom, aby bol celým svojím obsahom poručiteľom vlastnoručne napísaný a na záver podpísaný s uvedením dňa, mesiaca a roku, kedy bol podpísaný. Pokiaľ ide o závet, ktorý je napísaný iným spôsobom (§ 476b OZ), napr. na písacom stroji, rukou niekoho iného, musí byť poručiteľom, ktorý môže čítať a písať, podpísaná. Podmienkou platnosti je však pribratie dvoch svedkov, u ktorých sú predpoklady na toto ich pôsobenie (§ 476e, § 476f OZ), ktorí musia byť súčasne prítomní tomu, kedy poručiteľ závetu výslovne vyhlásil, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Nezáleží však na tom, aby boli aj oboznámení s obsahom závetu.

Oproti tomu pri závete poručiteľa, ktorý nemôže čítať alebo písať, musia byť prítomní traja svedkovia, ktorí musia byť prítomní počas celého úkonu (§ 476c OZ), aby sa tak zaručilo, že obsah listiny zodpovedá poručiteľovej vôli.

Vznik závetu je potrebné posudzovať podľa práva platného v dobe zriadenia závetu, avšak právne účinky tohto právneho úkonu sa posudzujú podľa práva, ktoré platilo v dome smrti poručiteľa.

V ďalšom texte sú uvedené niektoré z rozhodujúcich judikátov Najvyššieho súdu Slovenskej a Českej republiky ako aj rozhodnutí vybraných všeobecných súdov, tak ako nasleduje:

„Skutočnosť, že listina obsahujúca závet pozostáva z viacerých listov, ktoré nie sú spojené, nezakladá bez ďalšieho neplatnosť závetu. Záver o platnosti takéhoto závetu je ale opodstatnený, len ak sú vylúčené pochybnosti o pravosti, pravdivosti, súvislosti a nadväznosti jednotlivých listov závetu.“ Rozsudok NS SR sp. zn. 4 Cdo 93/2009.

„Slová (všetko hnuteľný a nehnuteľný majetok), použité v závete, môžu znamenať všetok majetok poručiteľa, vrátane obchodného podielu a takto formulovaný závet môže i v prípade, že bol urobený formou notárskej zápisnice , vyvolať zamýšľané právne následky…“ Uz NS ČR2, sp. zn. 30Cdo 517/2002.

„Závet je neplatný pre neurčitosť vo vymedzení okruhu povolaných dedičov len vtedy, ak nie je ani výkladom právneho úkonu možné vyvodiť, kto sa má stať dedičom poručiteľa. Obsah závetu možno vykladať za použitia zákonom určených interpretačných pravidiel, nie však nahradzovať alebo doplňovať vôľu, ktorú poručiteľ pri zriadení závetu nemal, alebo ktorú síce mal, ale ju neprejavil“  Uz NS ČR, sp. zn. 21Cdo 372/2001.