V reálnom živote sa často vyskytujú prípady, že dedičia objavia ďalší nový majetok poručiteľa až po právoplatnom skončení dedičského konania, a to niekedy aj s odstupom mnohých rokov. V uvedenom prípade sú nám zo strany našich klientov ohľadom možnosti prejednania takéhoto novo objaveného majetku kladené mnohé otázky, ktoré by sme chceli v tomto článku bližšie objasniť, v prípade, že Vás odpovede na tieto otázky rovnako zaujímajú.

Problematika dodatočného konania o dedičstve je upravená v ustanovení § 211 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok („CMP“).

V zmysle § 211 CMP platí tak nasledovné: „Ak sa objaví po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa konanie o dedičstve skončilo, ďalší poručiteľov majetok, prípadne aj dlh, súd na návrh vykoná o tomto majetku dodatočné konanie o dedičstve. Ak sa objaví iba dlh poručiteľa, dodatočné konanie o dedičstve sa nevykoná. V odôvodnených prípadoch, najmä na podnet súdu, notára, štátneho orgánu alebo orgánu územnej samosprávy môže súd o majetku uvedenom v odseku 1 začať konanie aj bez návrhu. Súd dodatočné konanie o dedičstve zastaví, ak majetok označený v návrhu nebol vo vlastníctve poručiteľa.“

Podľa ustanovenia § 159 CMP je na dodatočné konanie o dedičstve miestne príslušný súd, na ktorom bolo konanie o dedičstve skončené, nakoľko sa vychádza zo zásady o trvaní súdnej príslušnosti raz určenej až do skončenia konania, bez ohľadu na neskoršie zmeny okolnosti, ktoré sú inak pre určenie príslušnosti rozhodujúce.

Konanie sa začína spravidla na návrh navrhovateľa, ktorý ako dedič žiada prejednanie dedičstva po poručiteľovi. Návrh musí obsahovať náležitosti podania ustanovené v § 127 CSP, a to (i) ktorému súdu je návrh určený; (ii) kto ho robí; (iii) ktorej veci sa týka; (iv) čo sa ním sleduje a (v) podpis navrhovateľa.

V návrhu je potrebné uviesť spisovú značku pôvodného dedičského konania, označiť konajúceho notára, kedy bolo dedičské konanie právoplatne skončené ako aj označiť okruh dedičov. Zároveň je potrebné vyšpecifikovať predmet novoobjaveného dedičstva a priložiť listinné dôkazy preukazujúce vlastníctvo poručiteľa v čase smrti k novoobjavenému majetku, predovšetkým kópiu listu vlastníctva, kúpne zmluvy, a pod.

Dodatočné konanie o novoobjavenom majetku sa vykoná spôsobom zodpovedajúcim pôvodnému prejednaniu dedičstva, nadväzuje sa na výsledky doterajšieho konania, vychádza sa z nich a v ničom sa do stavu ním vytvoreného nezasahuje.

V zmysle položky 18a prílohy zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov sa za podanie návrhu na prejednanie dedičstva k novoobjavenému majetku súdom  platí súdny poplatok vo výške 1 % z čistej hodnoty dedičstva, ktoré sa má prejednať, najmenej 6,50 EUR, najviac 165,50 EUR.

V ďalšom texte pre poriadok veci uvádzame niektoré z rozhodujúcich judikátov Najvyššieho súdu Slovenskej a Českej republiky ako aj rozhodnutí vybraných všeobecných súdov, ktoré sa zaoberajú témou dodatočného konania o dedičstve, a to nasledovne:

„Smrť fyzickej osoby je v majetkových veciach právnou skutočnosťou, s ktorou sa spája univerzálna sukcesia podľa § 460 a nasl. OZ. Dedičstvo sa síce nadobúda smrťou poručiteľa, no princíp ingerencie štátu pri nadobúdaní dedičstva sa prejavuje v tom, že dedičstvo musí byť súdom (predtým štátnym notárstvom) prejednané a vyporiadané. Podľa rozhodnutia súdu (štátneho notárstva) o dedičstve sa nadobúda dedičstvo s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa. Rozhodnutie štátneho notárstva o tom, ktoré veci a práva prešli z majetku poručiteľa na dediča, má iba deklaratórnu povahu. Ak poručiteľ v čase smrti skutočne vlastnil sporné pozemky, osoby prichádzajúce do úvahy ako jej dedičia nadobudli predmet dedičstva smrťou tejto poručiteľa, teda nie vydržaním v zmysle § 134 OZ. Ak sporné pozemky napriek tomu, že ich poručiteľ v čase smrti vlastnil, neboli predmetom konania o dedičstve, mohli byť prejednané v konaní o tzv. novoobjavenom majetku.“ Uznesenie NS SR, sp. zn. 3 Cdo 84/2012

„Požiadavka, aby o majetku poručiteľa, ktorý sa objaví až po právoplatnosti rozhodnutia o dedičstve, prebehlo konanie o dedičstve (v odôvodnených prípadoch dokonca aj bez návrhu), je odrazom dôsledného uplatnenia princípu ingerencie štátu pri nadobúdaní dedičstva. Svedčí o zámere, aby konaním o dedičstve prešli všetky aktívne a pasívne zložky poručiteľovho majetku. Dedič totiž nevstupuje len do práv a povinností, ktoré sú mu známe v čase konania o dedičstve, ale zásadne do všetkých práv a povinností poručiteľa, ktoré jeho smrťou nezanikli (pozri § 460 OZ), aj keď neboli v konaní o dedičstve zistené, a preto o nich nebolo rozhodnuté.

Zo samej podstaty konania o dodatočnom prejednaní „novoobjaveného majetku“ poručiteľa (§ 175x OSP) vyplýva, že po právoplatnosti rozhodnutia o dedičstve môže súd prejednať ako „novoobjavený“ len dosiaľ neprejednaný majetok (nepovažovaný v skoršom konaní o dedičstve za majetok poručiteľa). Dôvodom na prejednanie majetku, ktorý už bol v pôvodnom konaní považovaný za dedičstvo, nemôže byť skutočnosť, že dosiaľ nedošlo k zápisu tých (spolu)vlastníckych práv dediča v katastri nehnuteľností, ktoré už nadobudol dedením. V konaní o dodatočnom prejednaní „novoobjaveného majetku“ postupom podľa ustanovenia § 175x OSP nemá ísť ani o prehodnotenie skutkových alebo právnych záverov skoršieho konania o dedičstve, ani o nové, odlišné rozhodnutie o tom istom. Začatím konania o dodatočnom prejednaní dedičstva sa neobnovuje „dedičská vec“ ako taká. Súd v konaní o dodatočnom prejednaní dedičstva zo skoršieho konania a jeho výsledkov vychádza a na jeho závery nadväzuje. Opätovnému prejednaniu tých istých nehnuteľností (§ 175x OSP), ktoré už boli predmetom právoplatne skončeného konania o dedičstve, bráni prekážka veci právoplatne rozhodnutej (§ 159 ods. 2 OSP).“ Uznesenie NS SR, sp. zn. 3 Cdo 168/2014

„Pri dodatočnom prejednaní dedičstva súd nemôže znovu zisťovať okruh účastníkov a meniť tak okruh poručiteľových dedičov stanovený už v pôvodnom konaní, a to ani v prípade, že vyjdú najavo nové skutočnosti (napr. ak bude dodatočne objavený závet). Vyhlásenie o odmietnutí alebo neodmietnutí dedičstva sa vzťahuje na celé dedičstvo po poručiteľovi, teda aj na majetok novo objavený. Ak však bolo pôvodné dedičské konanie zastavené podľa § 175h OSP a novo objavený majetok takéto opatrenie už neodôvodňuje, vykoná sa aj zistenie dedičského práva.

Ak sa zistí počas konania o dodatočnom prejednaní dedičstva, že tu nie je novo objavený majetok poručiteľa, súd konanie zastaví [ak bolo začaté konanie bez návrhu alebo zamietne návrh na začatie konania o dodatočnom prejednaní dedičstva (ak bolo konanie začaté na návrh)]. Tento postup je namieste ako v prípade zistenia, že majetok, o ktorom bolo konanie vedené, nebol vlastníctvom poručiteľa, tak aj v prípade zistenia, že predmetný majetok už bol v konaní o dedičstve po poručiteľovi prejednaný. V obidvoch prípadoch súd konanie zastaví, resp. zamietne návrh na začatie konania o dodatočnom prejednaní dedičstva z rovnakého dôvodu, t.j. preto, že tu nie je majetok, ktorý má byť ako dedičstvo prejednaný. Zastavenie konania v uvedených prípadoch nie je dôsledkom záveru, že prejednaniu veci bráni nedostatok podmienok konania ( § 103 OSP ), teda zastavením konania podľa ustanovenia § 104 ods. 1 OSP.“ Uznesenie NS ČR, sp. zn. 30 Cdo 839/2003

„Aj keď sa konanie o novoobjavenom majetku poručiteľa začalo na návrh (§ 175x ods. 1 a § 42 ods. 3 a § 79 ods. 1 a 2 OSP), má nesporovú povahu a uplatňuje sa v ňom vyšetrovacia zásada, s ohľadom na ktorú je objasnenie skutkového stavu vecou súdu.“ R 8/2015