Dedičské nároky pozostalého manžela poručiteľa sú upravené v príslušných ustanoveniach Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), a to  v jeho siedmej časti, v ktorej je uzákonené dedenie. Pozostalý manžel, ako poručiteľova citovo blízka osoba má medzi zákonnými dedičmi osobitné postavenie a dedí v prvej dedičskej skupine. Súčasne je potrebné vziať do úvahy, že pozostalý manžel poručiteľa sa za trvania manželstva spoločne s poručiteľom podieľal na tvorbe spoločného majetkového spoločenstva (BSM)[1], pokiaľ nebolo dohodnuté inak.

V zmysle § 473 ods. 1 OZ dedia v prvej dedičskej skupine poručiteľove deti a pozostalý manžel, každý z nich rovnakým dielom. Avšak pozostalý manžel poručiteľa dedí v prvej dedičskej skupine len za podmienky, že (i) poručiteľ zanechal potomkov a že (ii) manželstvo poručiteľa v dobe jeho smrti existovalo. Na to, aby pozostalý manžel spolu s deťmi poručiteľa mohol v prvej dedičskej skupine dediť nie je potrebné, aby manželia žili v spoločnej domácnosti alebo aby medzi nimi existovalo BSM. Pozostalý manžel dedí aj vtedy, ak boli manželia v rozvodovom konaní a poručiteľ zomrel skôr ako rozsudok súdu o rozvode manželstva nadobudol svoju právoplatnosť. Nie je vylúčené, aby právoplatne rozvedený manžel dedil v druhej dedičskej skupine ako spolužijúca osoba za spĺňania stanovených predpokladov § 474 OZ.

V prípade, že medzi pozostalým manželom a poručiteľom existovalo BSM, smrťou poručiteľa BSM zaniká a obidvom manželom vzniknú rovnaké podiely. Súd musí v zmysle zásad uvedených v § 150 OZ určiť, čo z predmetného majetku patrí do dedičstva a čo je výlučným majetkom pozostalého manžela. Predmetom dedenia po poručiteľovi je potom iba tá časť majetku, o ktorom dedičský súd rozhodol podľa§ 195 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj ako „CMP“). Z uvedeného vyplýva, že pozostalému manželovi ostáva z dôvodu vysporiadania BSM polovica majetku, ktorý počas života nadobudli spoločne a  dedeniu podlieha výlučne len tá časť majetku, ktorá patrí poručiteľovi.  Z časti patriacej poručiteľovi patrí dedičský podiel deťom poručiteľa a pozostalému manželovi.

Pozostalý manžel môže v prvej dedičskej skupine dediť najviac polovicu, a to len v prípade, ak spolu s ním dedí aspoň jeden z potomkov poručiteľa. Je pritom irelevantné, či potomok poručiteľa je zároveň potomkom pozostalého manžela alebo nie. V prípade však, že poručiteľ nezanechal žiadne deti, pozostalý manžel v prvej dedičskej skupine samostatne nededí a prechádza tak automaticky do druhej dedičskej skupiny, nakoľko v zmysle § 474 OZ platí, že ak nededia poručiteľovi potomci, dedí v druhej skupine manžel, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.

V druhej dedičskej skupine má pozostalý manžel špeciálne postavenie, nakoľko v nej môže dediť aj samostatne a vždy musí dostať najmenej polovicu dedičstva. V prípade však, že v druhej dedičskej skupine zostane pozostalý manžel sám, nadobúda z titulu dedenia celé dedičstvo. Aj v prípade dedenia v rámci druhej dedičskej skupiny musí byť dodržaná podmienka ohľadom existencie manželstva v dobe smrti poručiteľa. Rovnako aj v tejto druhej dedičskej skupine prislúcha pozostalému manželovi podiel, ktorý mu patrí z BSM.

V zmysle § 484 OZ platí, že súd potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov. Pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovania; ak ide o dediča uvedeného v ustanovení § 473 ods. 2[2], započíta sa okrem toho aj to, čo od poručiteľa bezplatne dostal dedičov predok. Pri dedení zo závetu treba toto započítanie urobiť, ak na to dal poručiteľ príkaz alebo ak by inak obdarovaný dedič bol oproti dedičovi uvedenému v ustanovení § 479 neodôvodnene zvýhodnený.

Započítanie v zmysle ustanovenia 484 OZ je prípustné nielen voči potomkom poručiteľa, ale aj voči pozostalému manželovi. Z kolačnej podstaty sa tak vypočíta hypotetický podiel každého dediča (včítane pozostalého manžela) na dedičstve. Každému dedičovi sa od takto vypočítaného podielu odpočíta hodnota darov, ktoré dedič dostal počas života poručiteľa darom. Pokiaľ však hodnota toho, čo niektorý z dedičov dostal od poručiteľa počas jeho života bezodplatne, presahuje hypotetický podiel, nepripadne tomuto dedičovi zo zanechaného majetku už nič. Je potrebné zdôrazniť, že rozdiel, o ktorý dedič dostal viac než ostatní dedičia, nemusí do dedičstva vracať.  

V tejto súvislosti  je potrebné spomenúť, že na určenie výšky dedičských podielov majú vplyv  aj ďalšie okolnosti, ktorými môžu byť napr. čiastočná neplatnosť závetu, nároky neopomenuteľných dedičov na povinné dedičské podiely, vydedenie, dedičská nespôsobilosť a pod.

V prípade, že by poručiteľ zanechal závet a pozostalého manžela by neurčil ako dediča môže tak urobiť, nakoľko pozostalý manžel sa nepovažuje za neopomenuteľného dediča. Neopomenuteľnými dedičmi sú len deti poručiteľa. V zmysle § 479 OZ platí, že maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov.

Poznámka: Tento dokument slúži len ako všeobecná informácia a nenahrádza právne poradenstvo v konkrétnej veci. V prípade akýchkoľvek otázok sa môžete obrátiť na našu advokátsku kanceláriu.

[1] Fekete, I., Občiansky zákonník – Veľký komentár, 3 zväzok strana 111

[2] V § 479 OZ je zakotvené nasledovné: „Maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov.“