Ste švajčiarskym štátnym občanom, ktorý žije na Slovensku a ešte za svojho života by ste si radi usporiadali majetkové pomery pre prípad svojej smrti? V tom prípade sú informácie obsiahnuté v tomto článku určené práve pre Vás.

Pre poriadok veci uvádzame, že slovenské právo nepozná a z toho dôvodu ani nepripúšťa:
(i) spísanie spoločného závetu manželov,
(ii) dedenie na základe dedičskej dohody,
(iii) spísanie vzájomného závetu viacerých osôb,
(iv) darovanie pre prípad smrti.

Rovnako nie je dovolené viazať závet na podmienky ani ukladať dedičom akékoľvek príkazy. Podľa slovenského práva tiež nie je možné, aby sa poručiteľ a budúci dedičia dohodli, že sa vzdávajú svojho budúceho dedičstva, resp. že sa ho vzdávajú v prospech iného dediča či dedičov.

Rozhodli ste sa ako švajčiarsky štátny občan s obvyklým pobytom na Slovensku spísať závet na území Slovenskej republiky, no nie ste si istí, akým právom sa budú spravovať právne pomery po Vašej smrti?

Ako švajčiarskemu štátnemu občanovi s obvyklým pobytom na Slovensku Vám nič nebráni v tom, aby ste závet spísali na Slovensku. Môžete si ho dať spísať u ktoréhokoľvek slovenského notára alebo ho spísať vlastnoručne.

Pri zodpovedaní otázky, akému právu má závet zodpovedať, je potrebné rozlišovať, či sa dedičské konanie bude riadiť slovenským alebo švajčiarskym právom.

Závet je formálne platný, ak jeho forma zodpovedá:

  • (i) právu štátu, v ktorom bol spísaný, alebo štátu, kde mal poručiteľ obvyklý pobyt (t. j. slovenskému právu), alebo
  • (ii) právu štátu, ktorého bol poručiteľ občanom (t. j. švajčiarskemu právu).

Ak vychádzame z predpokladu, že ako švajčiarsky občan zomriete na Slovensku a budete mať na Slovensku aj obvyklý pobyt, potom sa na Vaše dedičské konanie bude vzťahovať Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 650/2012 zo 4. júla 2012 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a prijatí a výkone verejných listín v dedičských veciach a o zavedení európskeho osvedčenia o dedičstve (ďalej len „Nariadenie“).

Podľa čl. 21 ods. 1 Nariadenia platí, že dedičské právne pomery sa spravujú právnym poriadkom štátu, v ktorom mal poručiteľ obvyklý pobyt v čase smrti, teda by sa aplikovalo slovenské právo – pokiaľ by ste si výslovne nezvolili švajčiarske právo.

Nariadenie totiž v čl. 22 výslovne povoľuje voľbu práva, pričom stanovuje, že osoba si môže za rozhodné právo, ktorým sa bude spravovať dedenie jej celého dedičstva, zvoliť právny poriadok štátu, ktorého je v čase voľby alebo úmrtia štátnym príslušníkom.
Osoba s viacnásobným štátnym občianstvom si môže zvoliť právny poriadok ktoréhokoľvek z týchto štátov.

Voľba sa musí vykonať výslovne vo forme právneho úkonu nakladania s majetkom pre prípad smrti, alebo z nej musí výslovne vyplývať. Hmotnoprávna platnosť voľby práva sa spravuje zvoleným právnym poriadkom. Každá zmena alebo odvolanie voľby musí spĺňať formálne náležitosti zmeny alebo odvolania právneho úkonu nakladania s majetkom pre prípad smrti.

Ak by ste zomreli na Slovensku, ale Váš obvyklý pobyt by bol vo Švajčiarsku, potom by sa na dedičské konanie vzťahovalo švajčiarske právo, a to opäť podľa čl. 21 ods. 1 Nariadenia.

V tejto súvislosti je zároveň potrebné riešiť otázku, ktorý súd bude príslušný na vedenie dedičského konania.

Podľa Nariadenia sú vo veci celého dedičstva oprávnené konať súdy členského štátu, v ktorom mal poručiteľ obvyklý pobyt v čase smrti. Príslušnosť sa teda určuje na základe obvyklého pobytu.

Osobitnú pozornosť si zaslúži rozsudok C-281/02 – Owusu v. Jackson, ktorý predstavuje kľúčový precedens, potvrdzujúci, že nariadenia EÚ o medzinárodnej právomoci súdov sa uplatňujú aj v prípadoch s väzbou na tretie štáty. Súdny dvor EÚ v tomto rozsudku rozhodol, že ak má súd členského štátu právomoc podľa nariadenia, musí ju vykonávať, aj keď sa vec týka štátu, ktorý nie je členom EÚ.

Tento výklad má zásadný význam aj pri aplikácii Nariadenia na prípady, v ktorých vystupuje štátny príslušník tretieho štátu, ako je v našom prípade Švajčiarsko.
Hoci Švajčiarsko nie je účastníkom Nariadenia, to nebráni jeho uplatneniu, ak sú splnené podmienky pre právomoc súdu členského štátu (napr. poručiteľ mal obvyklý pobyt v členskom štáte alebo sa dedí majetok nachádzajúci sa v EÚ).

Rozsudok Owusu preto predstavuje rozhodujúci základ pre výklad, že Nariadenie sa uplatní aj v cezhraničných situáciách so štátnymi príslušníkmi tretích štátov, a teda aj na švajčiarskych občanov, ak existuje dostatočná väzba na niektorý členský štát.

Z dôvodu precíznosti je potrebné zdôrazniť, že obvyklý pobyt znamená krajinu, v ktorej mal poručiteľ centrum svojho spoločenského a ekonomického života, kde sa trvalo usadil a mal najužšie rodinné, pracovné, spoločenské a majetkové väzby.

V prípade akýchkoľvek dodatočných otázok sa na nás môžete s dôverou obrátiť – radi Vám pomôžeme.

Poznámka: Tento dokument slúži len ako všeobecná informácia a nenahrádza právne poradenstvo v konkrétnej veci. V prípade záujmu o právne služby nás neváhajte kontaktovať.