Legislatívne zmeny na základe zákona č. 87/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ustanovenia

Vzhľadom na skutočnosť, že dňa 01.01.2016 sa stanú účinnými viaceré zmeny a doplnenia zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“), ktoré boli zavedené zákonom č. 87/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ustanovenia (ďalej len „Zákon“), si Vám najdôležitejšie z nich dovoľujeme nižšie v texte bližšie objasniť.

Vylúčenie zástupcu a register diskvalifikovaných osôb

S účinnosťou od 01.01.2016 bude súd oprávnený rozhodnúť o diskvalifikácii (vylúčení) určitej fyzickej osoby, t. j. o tom, že táto osoba nesmie vykonávať funkciu člena štatutárneho orgánu alebo člena dozorného orgánu v obchodnej spoločnosti alebo družstve (to platí aj pre pôsobenie ako vedúci organizačnej zložky podniku, vedúci podniku zahraničnej osoby, vedúci organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby alebo prokurista) (ďalej len „vylúčený zástupca“).

Diskvalifikácia (vylúčenie) zástupcu bude možná na základe:

  • súdneho rozhodnutia, ktorým sa uložil trest zákazu činnosti (doba diskvalifikácie bude uvedená priamo v predmetnom súdnom rozhodnutí); alebo
  • rozhodnutia vydaného súdom v rámci konkurzného konania z dôvodu porušenia povinnosti podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu (diskvalifikácia bude platiť po dobu troch rokov od právoplatnosti predmetného rozhodnutia).

Právoplatnosťou rozhodnutia o vylúčení prestane byť vylúčený zástupca členom štatutárneho orgánu, členom dozorného orgánu (príp. vedúcim organizačnej zložky podniku, vedúcim podniku zahraničnej osoby, vedúcim organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby alebo prokuristom) vo všetkých obchodných spoločnostiach a družstvách.

Ak bude vylúčený zástupca aj napriek vylúčeniu konať za právnickú osobu, platnosť ním uskutočnených právnych úkonov nebude dotknutá; v takomto prípade však bude platiť, že vylúčený zástupca vyhlasuje veriteľovi, že ho uspokojí, ak jeho nároky neuspokojí obchodná spoločnosť alebo družstvo, v mene alebo na účet ktorých koná. Práva a povinnosti vylúčeného zástupcu sa budú spravovať ustanoveniami o ručení, pričom vylúčenému zástupcovi však nevznikne právo na regres.

Na základe Zákona sa zriadi i tzv. register diskvalifikácií ako neverejný register, v ktorom budú vylúčení zástupcovia evidovaní. Na vedenie registra diskvalifikácii bude príslušný Okresný súd Žilina.

Zavedenie inštitútu krízy obchodnej spoločnosti

Zákon zavádza osobitné pravidlá pre prípad, ak sa spoločnosť nachádza v kríze. Za spoločnosť v kríze sa pritom považuje spoločnosť, ktorá je v úpadku alebo ktorej hrozí úpadok. Spoločnosti hrozí úpadok, ak pomer vlastného imania a záväzkov je menej ako 8 ku 100 (uvedený pomer sa prvýkrát použije v roku 2018, pre rok 2016 platí pomer 4 ku 100 a pre rok 2017 pomer 6 ku 100).

Spoločnosťou v kríze môže byť len spoločnosť s ručením obmedzeným, akciová spoločnosť a komanditná spoločnosť, ktorej komplementárom nie je fyzická osoba.

Štatutárnym orgánom, ktorí zistili alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti mohli zistiť, že spoločnosť je v kríze, Zákon ukladá povinnosť urobiť v súlade s požiadavkami potrebnej odbornej alebo náležitej starostlivosti všetko, čo by na prekonanie krízy v obdobnej situácii urobila rozumne starostlivá osoba v obdobnom postavení.[1]

Vo vzťahu k spoločnosti v kríze Zákon ďalej zavádza i osobitné pravidlá jej financovania, a to zo strany spriaznených osôb spoločnosti (t. j. jej spoločníka, tichého spoločníka, štatutárneho orgánu, prokuristu, ich blízkych osôb atď., ako i zo strany osoby, pri ktorej nie je možné zistiť konečného užívateľa výhod, za predpokladu, že sa nepreukáže, že táto osoba nie je spriaznenou osobou spoločnosti).

Úver, pôžička alebo obdobné plnenie poskytnuté spoločnosti v kríze, sa bude považovať za plnenie nahradzujúce vlastné zdroje financovania spoločnosti; uvedené rovnako platí aj pre plnenie poskytnuté spoločnosti pred krízou, ktorého splatnosť bola počas krízy odložená alebo predĺžená.

Takéto plnenie nebude možné spriazneným osobám vrátiť v prípade, ak je spoločnosť v kríze alebo ak by spoločnosti v dôsledku vrátenia plnenia kríza hrozila. Ak by spoločnosť plnenie nahradzujúce vlastné zdroje napriek vyššie uvedenému zákazu vrátila, hodnota plnenia poskytnutého v rozpore s týmto zákazom by sa musela spoločnosti vrátiť. Za vrátenie tohto plnenia ručia spoločne a nerozdielne členovia štatutárneho orgánu spoločnosti, ktorí vykonávali funkciu v čase jeho poskytnutia a v období, v ktorom spoločnosť nárok na vrátenie plnenia neuplatňovala, hoci členovia štatutárneho orgánu o tejto povinnosti s prihliadnutím na všetky okolnosti vedeli alebo vedieť mohli.

Rovnako ako poskytnutie priameho plnenia nahradzujúceho vlastné zdroje Zákon posudzuje i poskytnutie ručenia, zálohu alebo inej zábezpeky. Ak spriaznená osoba, počas krízy zabezpečí záväzok spoločnosti ručením, zálohom alebo inou zábezpekou, bude veriteľ spoločnosti oprávnený uspokojiť sa počas krízy z tejto zábezpeky aj bez toho, aby svoje právo musel najskôr uplatňovať voči spoločnosti.

Ak by tak tento veriteľ však neurobil, má spoločnosť počas krízy právo vyzvať spriaznenú osobu (zaviazanú zo zábezpeky), aby veriteľovi plnila do výšky hodnoty zábezpeky. Ak bude spoločnosť počas krízy sama plniť veriteľovi zabezpečený záväzok, bude povinná bez zbytočného odkladu požadovať od spriaznenej osoby, aby jej táto bez zbytočného odkladu poskytla náhradu, a to v hodnote zábezpeky ku dňu plnenia.

Opatrenia zamedzujúce tunelovaniu spoločností (zákaz vrátanie vkladov)

Zákon prináša podrobnejšiu úpravu už existujúcich súčasných pravidiel o zákaze vrátenia vkladu pre kapitálové obchodné spoločnosti a družstvo (pre družstvo s niektorými výnimkami).

Vrátením vkladu je v zmysle Zákona akékoľvek plnenie bez primeraného protiplnenia, poskytnuté spoločnosťou na základe právneho úkonu dojednaného so spoločníkom alebo v jeho prospech. Zákaz vrátenia vkladu sa teda dotýka transakcií (bez ohľadu na ich právnu formu – dar, kúpa, nájom, výpožička, atď.) uzatvorených medzi spoločnosťou a ich spoločníkmi. Spoločníkmi na účely uplatňovania tohto zákazu budú i bývalí alebo budúci spoločníci, nepriami spoločníci, ako aj osoby konajúce na účet spoločníkov a blízke osoby spoločníkov. Zároveň platí vyvrátiteľná domnienka, že plnenie poskytnuté spoločnosťou bez primeraného protiplnenia osobe, pri ktorej nie je možné zistiť konečného užívateľa výhod sa považuje za vrátenie vkladu niektorému zo spoločníkov spoločnosti.

Pri posudzovaní primeranosti protiplnenia poskytnutého spoločnosťou bude potrebné zohľadniť najmä schopnosť druhej strany ho poskytnúť, obvyklú cenu na trhu, ako aj cenu, za ktorú spoločnosť obvykle poskytuje obdobné plnenia v bežnom obchodnom styku s inými osobami. Ak tieto informácie nebude objektívne možné získať, bude potrebné zohľadniť najpravdepodobnejšiu cenu plnenia v danom mieste a čase, ktorú by bolo možné dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, pri konaní s primeranou opatrnosťou, zohľadnení všetkých dostupných informácií a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou.

Následkom porušenia zákazu vrátenia vkladu je povinnosť osoby, ktorá sa na úkor spoločnosti bezdôvodne obohatila, toto obohatenie vydať späť spoločnosti[2]. Za splnenie tejto povinnosti ručia spoločne a nerozdielne členovia štatutárneho orgánu spoločnosti, ktorí vykonávali funkciu v čase vrátenia vkladu a v období, v ktorom spoločnosť nárok na vrátenie vkladu späť neuplatňovala, a o tejto povinnosti s prihliadnutím na všetky okolnosti vedeli alebo mohli vedieť.

Ďalšie zmeny Obchodného zákonníka

V zmysle súčasne platnej a účinnej právnej úpravy (a to v zmysle § 59a Obchodného zákonníka) platí, že v prípade ak spoločnosť nadobúda majetok na základe zmluvy uzatvorenej s jej zakladateľom alebo spoločníkom za protihodnotu vo výške najmenej 10 % hodnoty základného imania, musí byť hodnota predmetu zmluvy určená znaleckým posudkom. Táto zmluva pritom môže nadobudnúť účinnosť najskôr ku dňu, kedy bude spolu so znaleckým posudkom uložená v zbierke listín.

Zákon zavádza reguláciu následkov plnenia podľa neúčinnej zmluvy. Takéto plnenie bude musieť byť spoločnosti vrátené, rovnako ako by išlo o prípad bezdôvodného obohatenia. Za vrátenie tohto plnenia budú ručiť spoločne a nerozdielne členovia štatutárneho orgánu, ktorí vykonávali funkciu v čase jeho poskytnutia, ako i tí, ktorí vykonávali funkciu člena štatutárneho orgánu v období, v ktorom spoločnosť nárok na vrátenie plnenia neuplatňovala a o tejto povinnosti s prihliadnutím na všetky okolnosti vedeli alebo mohli vedieť. Uvedené ručenie teda nevznikne len tým, ktorí ani pri vynaložení odbornej starostlivosti o existencii takéhoto plnenia nemohli vedieť.

Taktiež je dôležité uviesť, že po novom sa pravidlá uvedené v § 59a Obchodného zákonníka budú vzťahovať len na akciovú spoločnosť ( a nie zároveň i na spoločnosť s ručením obmedzeným ako tomu je teraz).

Za účelom zníženia administratívnej záťaže pri zakladaní spoločností sa s účinnosťou od 01.01.2016 upúšťa od povinnosti zakladateľov vkladať ich peňažné vklady pred vznikom spoločnosti na osobitný bankový účet; tieto vklady bude po novom možné vložiť do spoločnosti prostredníctvom správcu vkladu aj v hotovosti. Následne vyhotoví správca vkladu (len) písomné vyhlásenie o splatení vkladov, ktoré sa následne priloží k návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra (t.j. nebude už viac potrebné prikladať výpis z účtu v banke preukazujúci splatenie vkladov).

[1] V súvislosti s povinnosťami štatutárov v prípade krízy spoločnosti považujeme za dôležité poukázať i na nové ustanovenie zákona č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákon (ďalej len „ZKR“), ktoré bolo zavedené Zákonom a ktoré nadobudne účinnosť dňa 01.01.2016. V zmysle tohto nového ustanovenia ZKR sa bude porušenie povinnosti štatutárneho orgánu dlžníka (t. j. spoločnosti, ktorá je v úpadku) podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní odkedy sa dozvedel alebo mohol dozvedieť o predlžení spoločnosti (ako jednej z foriem úpadku), sankcionovať zmluvnou pokutou vo výške rovnajúcej sa polovici najnižšej hodnoty základného imania pre akciovú spoločnosť, t. j. vo výške 12 500 EUR, pričom platí zákonná fikcia dohody o takejto zmluvnej pokute medzi spoločnosťou a jej štatutárnym orgánom. Dohody medzi spoločnosťou a štatutárnym orgánom, ktoré vylučujú alebo obmedzujú vznik zmluvnej pokuty sú zakázané. Spoločnosť sa nemôže nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vzdať alebo uzatvoriť ohľadom tohto nároku dohodu o urovnaní; nepripúšťa sa započítanie, ani iný spôsob vyrovnania.

[2] Pre poriadok veci zdôrazňujeme, že uvedená povinnosť zavedená Zákonom sa stala účinnou dňa 01.07.2015.