I keď väčšina z nás, ktorí máme viacerých potomkov, sa snažíme vyhnúť predovšetkým tomu, aby niektoré z detí bolo na úkor druhého súrodenca majetkovo uprednostnené, stane sa, že ani pri najlepšej vôli nie je možné rozdeliť počas života poručiteľa jeho  majetok úplne spravodlivo. Prípadný vzniknutý pocit nespravodlivosti sa potom musí u ukrivdeného dediča v mnohých prípadoch riešiť až v dedičskom konaní. V akých prípadoch a či vôbec prichádza do úvahy pre dotknutého dediča možnosť uspokojivej nápravy,  by som Vám rada bližšie ozrejmila v nasledovnom texte.      

Poručiteľ ako darca môže so svojim majetkom počas svojho života nakladať podľa svojej vlastnej vôle a obdarovanú osobu môže obdarovať bez akýchkoľvek obmedzení. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že k darovaniu môže dôjsť len medzi živými. Slovenský občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v § 628 ods. 3 výslovne ustanovuje, že darovacia zmluva, podľa ktorej sa má plniť až po darcovej smrti, je neplatná.

V prípade ak sa dedičia v rámci dedičského konania nedohodnú na tom, ako by sa mal majetok z dedičstva medzi nich rozdeliť a nepríde medzi nimi k uzatvoreniu dedičskej dohody, resp. súd  túto dohodu neschváli, súd z úradnej povinnosti potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa  dedičských podielov tým, ktorých dedičské právo bolo preukázané. Potvrdenie dedičstva podľa podielov znamená dodržanie veľkosti dedičských podielov jednotlivých dedičov, tak, ako to vyplýva zo zákona alebo závetu.

K modifikácií  zákonných dedičských podielov môže prísť len v dôsledku tzv. započítania (kolácie), pri ktorom sa berú do úvahy aj dary, ktoré nie sú predmetom dedičstva.  Započítanie je takým inštitútom dedičského práva, účelom ktorého je dosiahnuť spravodlivé rozvrhnutie majetkového prínosu pochádzajúceho od poručiteľa do majetku dedičov.  Jeho cieľom je odstrániť alebo aspoň zmenšiť majetkové disproporcie medzi dedičmi, pokiaľ majú pôvod v majetkových zdrojoch plynúcich od poručiteľa.  

V zmysle § 484 OZ platí totiž nasledovné: „Súd potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov. Pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovania; ak ide o dediča uvedeného v ustanovení § 473 ods. 2, započíta sa okrem toho aj to, čo od poručiteľa bezplatne dostal dedičov predok. Pri dedení zo závetu treba toto započítanie urobiť, ak na to dal poručiteľ príkaz alebo ak by inak obdarovaný dedič bol oproti dedičovi uvedenému v ustanovení § 479 neodôvodnene zvýhodnený.“

Pri autoritatívnom vyporiadaní dedičstva musí súd zo zákona započítať dedičovi do jeho dedičského podielu to, čo už za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovanie. V prípade ak dedí potomok osoby, ktorá má byť zo zákona prioritne dedičom, započíta sa tomuto dedičovi (potomkovi) do jeho podielu aj to, čo za života dostal od poručiteľa jeho predok. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že zatiaľ čo pri dedení zo zákona je zápočet potrebné vykonať vždy a prichádza do úvahy pre všetkých  dedičov bez rozdielu, pri dedení zo závetu prichádza tento postup výlučne len (i) ak to poručiteľ v závete výslovne prikázal a (ii)  ak by bol inak obdarovaný dedič oproti dedičovi uvedenému v ustanovení § 479 OZ[1]  neodôvodnene zvýhodnený. V iných prípadoch sa na obdarovanie dedičov počas doby života poručiteľa neprihliada.

Súd je pri takomto vyporiadaní dedičstva povinný prihliadať na požiadavku započítania daru/ov, ktoré dedičia resp. ich predchodcovia od poručiteľa za jeho života dostali, pričom súdna prax prihliada na hodnotu darov v čase, kedy k poskytnutiu daru prišlo, a nie na hodnotu daru v čase smrti poručiteľa alebo v čase dedičského konania.  

Aj v prípade, že zmluva, na základe ktorej dedič od poručiteľa počas jeho života nadobudol majetok, bola označená ako kúpna zmluva, nie je vylúčené, aby aj takéto nadobudnutie majetku  bolo predmetom započítania, ak sa preukáže, že išlo o tzv. disimulovaný právny úkon, t. j. že sa jednalo o darovaciu zmluvu, nakoľko poručiteľ od nadobúdateľa žiadne plnenie nepožadoval alebo poručiteľ zaplatenie kúpnej ceny nadobúdateľovi odpustil.   

Započítanie daru do dedičského podielu obdarovaného dediča môže mať teda za následok, že obdarovaný dedič dostane z dedičstva menej, než pripadá na jeho dedičský podiel, alebo nedostane nič, keď cena darov od poručiteľa, spôsobilých na započítanie, dosahuje cenu jeho dedičského podielu alebo ju prevyšuje.

V prípade, že zomrel poručiteľ, ktorý zanechal manželku a deti a zároveň zanechal majetok, súd musí najprv zistiť, či mal poručiteľ/ka v čase svojej smrti s pozostalou manželkou/pozostalým manželom majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (ďalej len „BSM“) alebo nie.  Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov  v rámci dedičského konania je upravené predovšetkým v ustanovení § 195 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku.

Pri započítaní v zmysle § 484 ods. 1 OZ sa hodnota toho, čo niektorý z dedičov obdržal od poručiteľa počas jeho života ako dar nad rámec obvyklého darovania, pripočíta k celkovej hodnote zanechaného majetku poručiteľa; zo súčtu týchto hodnôt  sa vypočíta výška podielu zo zákona a od takto určeného podielu sa obdarovanému dedičovi odpočíta to, čo je predmetom zápočtu.

Už zo samej podstaty matematického výpočtu, ktorým sa realizuje započítanie v zmysle § 484 ods. 1 OZ, je zrejmé, že význam tu má nielen správne určenie celkovej ceny poručiteľovho majetku v čase jeho smrti, ale tiež správne určenie hodnoty daru (zápočtu). Hodnota daru v čase jeho nadobudnutia (najmä v prípade nehnuteľností) nemusí byť totožná s hodnotou daru v čase smrti poručiteľa; rozhodujúcou však je všeobecná cena darovanej veci v čase darovania, teda nie v čase smrti poručiteľa alebo prejednania dedičstva. Všeobecnou cenou sa pritom rozumie cena, za ktorú by v danom mieste a čase (obdarovania) bolo možné obstarať rovnakú (obdobnú) vec v závislosti od ponuky a dopytu.[2]

Z kolačnej podstaty sa tak vypočíta hypotetický podiel každého dediča na dedičstve. Každému dedičovi sa od takto vypočítaného podielu odpočíta hodnota darov, ktoré dedič dostal počas života poručiteľa darom. Pokiaľ však hodnota toho, čo niektorý z dedičov dostal od poručiteľa počas jeho života bezodplatne, presahuje hypotetický podiel, nepripadne tomuto dedičovi zo zanechaného majetku už nič. Je potrebné zdôrazniť, že rozdiel, o ktorý dedič dostal viac než ostatní dedičia, nemusí do dedičstva vracať.  

V tejto súvislosti  je potrebné spomenúť, že na určenie výšky dedičských podielov majú vplyv  aj ďalšie okolnosti, ktorými môžu byť napr. čiastočná neplatnosť závetu, nároky neopomenuteľných dedičov na povinné dedičské podiely, vydedenie, dedičská nespôsobilosť a pod.    

Verím, že informácie uvedené v tomto článku Vám boli prínosné a budeme sa tešiť, keď sa na nás v príde Vášho záujmu s dôverou obrátite.

[1] V § 479 OZ je zakotvené nasledovné: „Maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov.“

[2] Viď uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. júla 2018, sp. zn. 3 Cdo 40/2017