office@jmjlegal.sk
+ 421 2 4464 5131

Single Blog Title

COVID-19: NOVELA ZÁKONNÍKA PRÁCE A INÉ LEGISLATÍVNE ZMENY

Za účelom zmiernenia negatívnych dôsledkov spôsobených z dôvodu šírenia nového koronavírusu schválila Národná rada SR dňa 02.04.2020 (i) novelu Zákonníka práce (ďalej len „ZP“) a niektorých iných zákonov (ďalej len „Novela“) a (ii) nový zákon o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 (ďalej len „Zákon o finančnej pomoci“).

Nižšie si dovoľujeme zhrnúť najdôležitejšie zmeny, ktoré tieto zákony priniesli.

1. Novela ZP 

Na základe Novely sa do ZP vkladá celkom nová jedenásta časť obsahujúca ustanovenia, ktoré platia v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu (t. j. i v situácii, ktorej čelíme v dôsledku šírenia nového koronavírusu) ako aj počas dvoch mesiacoch po ich odvolaní.

Nižšie uvádzame jednotlivé ustanovenia, ktoré sa budú v danom čase aplikovať a ktoré sa zásadným spôsobom líšia od štandardných pravidiel platných za „nekrízových“ okolností.

Home-office (§ 250b ods. 2 ZP)

Novela zakotvuje právo zamestnávateľa nariadiť zamestnancovi výkon práce z domácnosti zamestnanca, ak to dohodnutý druh práce umožňuje. Rovnako tak sa ustanovuje právo zamestnanca na vykonávanie práce zo svojej domácnosti, ak to dohodnutý druh práce umožňuje a ak na strane zamestnávateľa nie sú vážne prevádzkové dôvody, ktoré by takýto výkon práce z domácnosti neumožňovali (napr. potreba prítomnosti zamestnanca priamo na pracovisku).

Pozn.: Za „nekrízových“ okolností je práca z domu možná len so súhlasom zamestnanca.

Rozvrhnutie pracovného času (§ 250b ods. 3 ZP)

Novela uľahčila zamestnávateľom situáciu v súvislosti s oznamovaním pracovných zmien zamestnancom vopred. V čase krízovej situácie je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi rozvrhnutie pracovného času najmenej dva dni vopred, ak sa so zamestnancom nedohodne na kratšej dobe a s platnosťou najmenej na týždeň.

Pozn.: Za „nekrízových“ okolností je zamestnávateľ povinný oznámiť rozvrhnutie pracovného času zamestnancovi najmenej týždeň vopred a s platnosťou najmenej na týždeň.

Oznámenie čerpania dovolenky (§ 250b ods. 4 ZP)

V zmysle Novely má zamestnávateľ povinnosť oznámiť zamestnancovi čerpanie dovolenky najmenej sedem dní vopred; v prípade, ak ide o nevyčerpanú dovolenku, ktorá sa prenáša z predchádzajúceho roka, najmenej dva dni vopred. Toto obdobie môže byť pritom so súhlasom zamestnanca i skrátené.

Pozn.: Za „nekrízových“ okolností je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi čerpanie dovolenky aspoň 14 dní vopred, pričom toto obdobie môže byť skrátené len výnimočne a so súhlasom zamestnanca.

Ochrana pred výpoveďou zamestnanca v karanténe a na OČR (§ 250b ods. 5 ZP)

Novela rozšírila aplikáciu zákazu výpovede aj na zamestnancov, ktorí sú v karanténe/izolácii a ktorí ošetrujú chorého člena rodiny alebo sa starajú o dieťa. Takýmto zamestnancom nie je možné dať počas trvania tejto dôležitej osobnej prekážky v práci výpoveď.

Náhrada mzdy pri obmedzení/zastavení činnosti zamestnávateľa (§ 250b ods. 6 ZP)

V zmysle Novely platí, že ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu celkom alebo z časti pre zastavenie alebo obmedzenie činnosti zamestnávateľa na základe rozhodnutia príslušného orgánu alebo ako dôsledku vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu, ide síce o prekážku v práci na strane zamestnávateľa, avšak pri tejto prekážke patrí zamestnancovi náhrada mzdy „iba“ v sume 80 % jeho priemerného zárobku, najmenej však v sume minimálnej mzdy. Týmto Novela aspoň čiastočne uľahčuje postavenie zamestnávateľov, ktorí by inak bez prijatia tohto opatrenia, boli povinní platiť zamestnancom náhradu mzdy v sume ich 100 %-ného priemerného zárobku.

Pozn.: Aj v krízovej situácii naďalej platí, že v prípade, ak zamestnávateľ vymedzil v písomnej dohode so zástupcami zamestnancov vážne prevádzkové dôvody, pre ktoré zamestnávateľ nemôže zamestnancovi prideľovať prácu, ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa, pri ktorej patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume určenej dohodou najmenej 60 % jeho priemerného zárobku.

Príspevky na udržanie zamestnania

Novela priniesla významnú zmenu aj v úprave zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon“), a to vo vzťahu k aktívnym opatreniam na trhu práce, medzi ktoré sa po novom zaraďujú aj projekty na podporu udržania pracovných miest v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočnej situácie (§ 54 ods. 1 písm. e/ Zákona).

Poskytnutie príspevkov v rámci daných aktívnych opatrení na trhu práce bude závisieť od splnenia podmienok podľa § 70 ods. 7 Zákona, t. j. od toho, či v konkrétnom prípade žiadateľ (i) má splnené daňové povinnosti, (ii) má splnené povinnosti odvodu preddavku na poistné na verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, (iii) neporušil zákaz nelegálneho zamestnávania v období dvoch rokov pred podaním žiadosti o príspevok, (iv) nemá voči Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny splatné finančné záväzky, (v) nie je v konkurze, likvidácii, nútenej správe, alebo nemá určený splátkový kalendár podľa osobitného predpisu, (vi) nemá evidované neuspokojené nároky svojich zamestnancov vyplývajúce z pracovného pomeru a (vii) nemá právoplatne uložený trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie alebo trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie (ak ide o právnickú osobu).

Poskytnutie príspevku sa bude preukazovať čestným vyhlásením žiadateľa. Ak sa dodatočne zistí, že žiadateľ ku dňu podania žiadosti nespĺňal podmienky na udelenie príspevku, bude žiadateľ povinný poskytnutý príspevok vrátiť.

Pokiaľ ide o konkrétnu výšku a adresátov daných príspevkov, zatiaľ je možné vychádzať len z medializovaných informácií. Podľa týchto informácií by malo ísť o podporu poskytovanú:

  1. zamestnávateľom a SZČO, ktorí v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie, núdzového alebo výnimočného stavu na základe príslušného opatrenia Úradu verejného zdravotníctva SR boli povinní prerušiť alebo obmedziť svoju prevádzkovú činnosť a
  2. zamestnávateľom a SZČO, na ktorých sa táto povinnosť síce nevzťahovala, ale mali pokles tržby o najmenej 20 %, pritom v prípade zamestnávateľov sa vyžaduje, aby títo zároveň udržali pracovné miesta.

V prípade zamestnávateľov uvedených v bode A. (t. j. tých, ktorí boli povinní prerušiť alebo obmedziť svoju prevádzkovú činnosť) by mal príspevok spočívať v preplatení náhrady mzdy zamestnanca vyplatenej za čas prekážok v práci najviac vo výške jeho 80 % priemerného zárobku. V prípade ostatných zamestnávateľov (vrátane SZČO, ktorí sú zamestnávateľmi) by mal príspevok spočívať taktiež v preplatení určitej časti vyplatenej náhrady mzdy, avšak majú byť stanovené limity v závislosti od poklesu tržieb. SZČO (ktorí nie sú zamestnávateľmi) by mali mať nárok na paušálny príspevok vo výške odstupňovanej podľa poklesu ich tržieb.

Konkrétne podrobnosti by mali byť zverejnené v priebehu nasledujúcich dní (pravdepodobne už dňa 06.04.2020). V prípade Vášho záujmu Vás budeme o daných opatreniach radi bližšie informovať.

Novela taktiež odbremenila zamestnávateľov od určitých povinností v rámci zabezpečovania bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP) v čase krízovej situácie.

2. Zákon o finančnej pomoci

Zákon o finančnej pomoci zaviedol viaceré úľavy v daňovej, colnej a účtovnej oblasti, napr. predĺženie lehoty na podanie daňového priznania k dani z príjmov a na zaplatenie dani z príjmov (a to do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie), prerušenie niektorých daňových kontrol a daňových konaní, odloženie daňových exekúcií a pod.

Jedným z najvýraznejších nástrojov na zmiernenie následkov prebiehajúcej pandémie COVID-19, ktorý predstavil Zákon o finančnej pomoci, je poskytnutie finančnej pomoci na udržanie zamestnanosti a prevádzky v malých a stredných podnikoch zo strany Exportno-importnej banky SR a Slovenskej záručnej a rozvojovej banky.

Túto finančnú pomoc možno poskytnúť vo forme:

  • záruky za úver poskytnutý bankou (t. j. záväzok Ministerstva financií voči malému alebo strednému zamestnávateľovi, že uspokojí jeho záväzok zo zmluvy o úvere uzavretej medzi bankou a malým alebo stredným zamestnávateľom, ak ho tento zamestnávateľ neplní) alebo
  • úhrady úroku z úveru poskytnutého bankou (tzv. „bonifikácia úroku“).

Momentálne sa čaká na podpísanie Novely a Zákona o finančnej pomoci prezidentkou a následne na jeho vyhlásenie v Zbierke zákonov; týmto okamihom predmetné predpisy nadobudnú účinnosť a stanú sa právne záväznými.

V prípade akýchkoľvek ďalších otázok sme Vám radi k dispozícii.