office@jmjlegal.sk
+ 421 2 4464 5131

Single Blog Title

Dedičská nespôsobilosť v zmysle slovenského dedičského práva

Podľa ustanovenia § 460 slovenského Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa. Táto zásada však neplatí absolútne. Na to, aby dedič mohol dediť, musia byť splnené a preukázané nasledovné skutočnosti: (i) musí existovať dedičský titul a (ii) musí existovať dedičská spôsobilosť. Dedičskú spôsobilosť má každý subjekt, ktorý má spôsobilosť mať práva a povinnosti. Z uvedeného vyplýva, že na nadobudnutie dedičstva sa u fyzickej osoby nevyžaduje jej spôsobilosť na právne úkony, pretože k prechodu majetku na dedičov dochádza zo zákona.

 

To znamená, že dedičom môže byť aj maloleté dieťa, osoba s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony alebo osoba zbavená spôsobilosti na právne úkony. V dedičskom konaní za takúto osobu koná jej zákonný zástupca alebo opatrovník stanovený súdom.

 

Ako dedič môže vystupovať aj právnická osoba, je však nevyhnuté, aby v okamihu smrti poručiteľa táto právne existovala. Právnická osoba môže byť dedičom len na základe závetu, nikdy nie na základe zákona. Štát má vždy právnu subjektivitu, môže teda dediť, ale taktiež len na základe závetu, príp. len vtedy, ak dedičstvo nenadobudne žiadny iný dedič.

 

Zo všeobecného pravidla, ohľadom toho, že každý subjekt má dedičskú spôsobilosť, OZ pozná dve výnimky, v zmysle ktorých môže aj fyzická osoba s dedičským titulom, ktorá má v deň poručiteľovej smrti spôsobilosť mať práva a povinnosti, byť nevhodná na nadobudnutie dedičstva. Každý, kto má právny záujem na tom, aby bol takýto nespôsobilý dedič z dedičského okruhu vylúčený, môže v dedičskom konaní uplatniť predmetné zákonné výnimky. Pre dedičskú nespôsobilosť môže byť z dedičstva vylúčený tak dedič zo zákona, ako aj dedič zo závetu.

 

Nespôsobilým dedičom v zmysle § 469 OZ môže byť výlučne fyzická osoba. Nededí, kto sa dopustil úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom alebo sa dopustil zavrhnutia hodného konania proti  prejavu poručiteľovej poslednej vôle.

 

Keďže sa jedná o taxatívny výpočet osôb, proti ktorým musí smerovať protiprávne konanie dediča, spáchanie úmyselného trestného činu proti inej než v OZ menovanej osobe, na dedičskú spôsobilosť dediča vplyv nemá. Dôvod dedičskej nespôsobilosti nezakladá teda akýkoľvek trestný čin, ale iba trestný čin spáchaný úmyselne a musí smerovať výlučne proti poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom. Pojem rodičia a deti je potrebné chápať širšie a preto sa sem zahrňuje aj osvojiteľ a osvojenec.

 

Dedičskú nespôsobilosť je potrebné odlišovať od vydedenia, ktoré môže byť v určitých prípadoch, čo do skutkového hodnotenia zhodné. Dedičskú nespôsobilosť pritom spôsobuje aj skutok v štádiu prípravy alebo pokusu.

 

Dedičskú nespôsobilosť je teda možné charakterizovať ako objektívne jestvujúci stav, kedy ak príde k jeho naplneniu, osoba ktorá by ináč bola dedičom, priamo zo zákona nie je spôsobilá dediť. Pre porovnanie s vydedením treba zdôrazniť, že pri vydedení sa okrem určitého zákonom predpokladaného konania potomkov poručiteľa vyžaduje aj jednostranný prejav poručiteľa o vydedení, ktorý pri dedičskej nespôsobilosti nie je potrebný. Tiež platí, že vydediť možno len potomkov poručiteľa, zatiaľ čo dedičsky nespôsobilý môže byť aj iný dedič ako potomok.

 

Uplatnenie dedičskej nespôsobilosti zákon nepodmieňuje tým, že páchateľ bol za takýto trestný čin odsúdený alebo bolo voči nemu začaté trestné konanie, nie je rozhodujúci druh alebo dĺžka trestu a rovnako je bezvýznamný čas vydania alebo deň nadobudnutia právoplatnosti trestného rozsudku. Rozhodujúce je len to, že osoba spáchala úmyselný trestný čin za podmienok uvedených v § 469 OZ, a to, že k nemu prišlo počas života poručiteľa. V prípade, že bol dedič za takýto trestný čin aj odsúdený, súd prejednávajúci dedičstvo je takým rozhodnutím viazaný, ak bolo vydané.

 

Na takúto dedičskú nespôsobilosť prihliada súd z úradnej moci. Takáto dedičská nespôsobilosť trvá dovtedy, kým poručiteľ dedičovi neodpustí. Osobe, ktorá nemá dedičskú spôsobilosť, nemôže súd dedičstvo potvrdiť, a to ani vtedy, ak by s dedením takejto osoby ostatní dedičia súhlasili alebo by nikto jej dedičskú nespôsobilosť nenamietol.

 

Ako bolo vyššie uvedené, druhým dôvodom dedičskej nespôsobilosti je zavrhnutiahodné konanie potencionálneho dediča proti prejavu poručiteľovej vôle. Konanie namierené proti poslednej vôli poručiteľa nemusí napĺňať skutkovú podstatu trestného činu, musí však byť zavrhnutiahodné. Musí teda predstavovať zásah do poručiteľovej vôle alebo proti nej, a to za predpokladu, že takéto konania vykazuje rozpor s dobrými mravmi. Za také sa bude vždy považovať konanie, ktoré smeruje proti slobodnej vôli poručiteľa alebo konanie smerujúce k zabráneniu realizácie poslednej vôle poručiteľa. Zavrhnutiahodným prejavom môže byť aj zničenie závetu, jeho sfalšovanie alebo podvrhnutie iného závetu. Zavrhnutiahodného konania sa možno dopustiť aj po poručiteľovej smrti.

 

Otázka dedičskej nespôsobilosti môže medzi dedičmi znamenať spor o dedičské právo a súd musí odkázať toho, koho dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné na sporové konanie.

 

Poručiteľ však má možnosť odvrátiť uvedené právne následky, t. j. má možnosť odvrátiť dedičskú nespôsobilosť takého dediča tým, že dedičovi takýto čin odpustí. Dedičská nespôsobilosť sa ruší odpustením zo strany poručiteľa a dedič sa opäť stáva spôsobilým dedičom. Odpustenie je jednostranným právnym úkonom poručiteľa, pre ktorý zákon nevyžaduje žiadnu osobitnú formu, najmä nevyžaduje, že sa tak má stať formou závetu. Ak už raz došlo k odpusteniu, toto odpustenie nie je odvolateľné.

 

Ak je zákonný dedič nespôsobilý dediť, dedia namiesto neho dedičia, ktorých dedičské právo závisí od toho, či táto osoba dedí, alebo nie. Keď je nespôsobilý dediť poručiteľov potomok, nadobúdajú jeho dedičský podiel jeho deti (vnuci poručiteľa), a ak ich niet, dedia ďalší dedičia nespôsobilého dediča, teda pravnuci poručiteľa. V ostatných prípadoch sa na nespôsobilého dediča pri dedení neprihliada a dedičstvo sa rozdelí tak, akoby ho nebolo. Ak ide o dediča zo závetu, jeho dedičský podiel môže pripadnúť náhradnému dedičovi, ak takého poručiteľ v závete ustanovil, inak podiel pripadne dedičom zo zákona, príp. dedičstvo pripadne štátu.

 

 

 

Poznámka: Tento dokument slúži len ako všeobecná informácia a nenahrádza právne poradenstvo v konkrétnej veci. V prípade akýchkoľvek otázok sa môžete obrátiť na našu advokátsku kanceláriu.