Single Blog Title

DEDIČSKÉ A OBČIANSKE PRÁVO: Dedenie zo závetu

Rozmýšľate nad spísaním závetu, len neviete ako na to? Či Vaše prípadné závetné myšlienky radšej odoženiete ako dotieravú muchu a poviete si, že sa radšej spoľahnete na regule zákona? Alebo by ste predsa len chceli vziať spravodlivosť do Vašich vlastných rúk a rozhodnúť, kto bude Vašim dedičom, čo presne a koľko z Vášho majetku dostane? Viem, je to dilema…. Ale napokon spísanie závetu nemusí ešte vôbec znamenať, že Vaša smrť už stojí za dverami. Práve naopak, môžeme ju tým pekne zmiasť. Ako? Ak spíšete platný závet, v ktorom umne a múdro vyjadríte svoju vôľu, možno potom môžete na ňu úplne zabudnúť a začať plnšie a s väčšou radosťou žiť.

Pre tých, ktorí hľadajú viac informácií o zriadení závetu, sú určené nasledovné informácie, ktoré majú za cieľ poskytnúť tie najdôležitejšie vedomosti, a to tak pre zriaďovateľa závetu ako aj pre závetného dediča.

Závet je jednostranný právny úkon poručiteľa, ktorým poručiteľ „robí poriadok“ o svojom majetku pre prípad smrti. Musí ísť o výslovný prejav vôle, ktorý nevzbudzuje pochybnosti, čo ním chcel poručiteľ prejaviť a musí k nemu dôjsť vo forme požadovanej zákonom.

Dedenie zo závetu má prednosť pred dedením zo zákona, nakoľko dedenie zo zákona nastupuje iba vtedy, ak niekto zomrie bez závetu. Vzhľadom na osobnú povahu závetu závet nemôže byť zriadený zástupcom, a to ani zákonným zástupcom ako ani zástupcom na základe plnej moci.

Závet môže zriadiť každá fyzická osoba, ktorá je plne spôsobilá vlastnými úkonmi nadobúdať práva a povinnosti, pričom maloletí na zriadenie závetu musia dovŕšiť 15. rok veku a takýto závet musí byť vykonaný vo forme notárskej zápisnice.

Osoby, ktoré sú úplne pozbavené spôsobilosti na právne úkony a ďalej osoby, ktoré by konali v duševnej poruche, ktorá by ich robila na tento právny úkon neschopnými, závet zriadiť nemôžu. V prípade, že sa jedná o osoby, ktorých spôsobilosť na právne úkony bola súdnym rozhodnutím obmedzená, môžu zriadiť závet, len ak ich spôsobilosť na tento úkon nebola rozhodnutím súdu výslovne vylúčená, prípadne ak to možno z obsahu výroku súdneho rozhodnutia vyvodiť.

Pre platnosť vlastnoručného (holografného) závetu sa vyžaduje po formálnej stránke, aby ho poručiteľ napísal sám v celom znení vlastnou rukou, uviedol v ňom deň, mesiac a rok, kedy ho podpísal a na konci pripojil svoj podpis. Platí zásada, že čo nie je kryté podpisom, nemožno považovať za platné. Preto ak závetca po podpísaní listiny pripíše ešte niečo k závetu, treba, aby listinu pod pripojeným textom opätovne podpísal a uviedol dátum, kedy tak urobil.

Pri vlastnoručnom závete zákon nevyžaduje, aby bol spísaný v prítomnosti svedkov. Podpis závetcu nemusí byť úradne overený. Vlastnoručný podpis nemôže byť však v žiadnom prípade nahradený pečiatkou alebo faksimile podpisu závetcu. Závetca musí na závete uviesť meno, ktoré obvykle používa.

Pokiaľ ide o predmet závetu, ten musí byť dovolený a možný. Platne možno nakladať len s majetkom, ktorého je poručiteľ vlastníkom a s ktorým je oprávnený disponovať.

V závete poručiteľ:

  • ustanoví dedičov
  • prípadne určí ich podiely alebo veci a práva, ktoré im majú pripadnúť.

Ak nie sú podiely viacerých dedičov v závete určené, platí, že podiely sú rovnaké.

Osoba závetného dediča musí byť v závete identifikovaná dostatočne určito, aby nemohla byť zameniteľná s akoukoľvek inou osobou v čase smrti poručiteľa. Najistejšie je, ak je osoba označená obvyklými údajmi totožnosti ako sú dátum narodenia, či rodné číslo a adresa bydliska, príp. príbuzenský alebo obdobný vzťah k poručiteľovi.

Akékoľvek podmienky pripojené k závetu nemajú právne následky, s výnimkou príkazu na zápočet darov podľa § 484 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Za neprípustné je potrebné  považovať príkazy, aby dedič použil dedičstvo alebo jeho časť určitým spôsobom, alebo aby dedič niečo vykonal (napr. príkaz o spôsobe zrealizovania pohrebu, udržiavania hrobu, o spôsobe užívania dedením nadobudnutej veci, o zákaze jej scudzenia, zaťaženia a podobne). Takéto príkazy nemajú právne následky. Rovnako je bez právnych následkov ustanovenie závetu o tom, že to, čo sa zanecháva, má dedič nadobudnúť len na určitý čas alebo neskoršie než dňom poručiteľovej smrti a tiež aj ustanovenie o tom, na koho má prejsť dedičstvo po dedičovej smrti.

Zároveň v zmysle judikatúry (R15/1985) platí, že ak poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom nehnuteľností a ak v závete uviedol, že sa tieto nehnuteľnosti majú po jeho smrti predať a získaná cena sa má rozdeliť medzi ustanovených dedičov v podieloch, ktoré poručiteľ v závete určil, nadobudnú tu dedičia podľa tohto závetu stanovené podiely nehnuteľností; na podmienku o predaji nehnuteľností obsiahnutú v závete, sa neprihliada.

Súčasná práva úprava nevylučuje ustanovenie náhradného dediča pre prípad, že by dedič povolaný na prvom mieste dedičstvo nenadobudol. Náhradný dedič v takom prípade nastupuje na miesto pôvodného dediča v rozsahu jeho dedičského podielu.

Na záver je potrebné zdôrazniť, že zákon pripúšťa zásadnú voľnosť pri vyhotovovaní závetu. Túto voľnosť obmedzuje iba na ochranu neopomenuteľných dedičov, keď stanovuje, že:

  • maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona,
  • a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov.