office@jmjlegal.sk
+ 421 2 4464 5131

Aktuality

Zmena legislatívy v oblasti AML

 Dňa 15.03.2018 nadobudol účinnosť zákon č. 52/2018 Z.z. (ďalej len „Novela“), ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 297/2008 Z.z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon“). Nižšie v texte si dovoľujeme bližšie objasniť najdôležitejšie zmeny, ktoré predmetná Novela priniesla.

 

Cieľom Novely je predovšetkým transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady – tzv. IV. AML Smernice[1] ako aj zohľadnenie odporúčaní výboru Moneyval Rady Európy o vykonávaní opatrení proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v Slovenskej republike a revidovanie odporúčaní FATF (Finančný akčný výbor skupiny G7), ktoré reagujú na neustály vývoj v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.

 

Novela priniesla viaceré zásadné zmeny dotýkajúce sa značného množstva podnikateľov, predovšetkým rozširuje okruh tzv. povinných osôb, zvyšuje požiadavky na kontrolu, resp. preverovanie klienta, zavádza povinnosť identifikácie konečného užívateľa výhod (ďalej len „KÚV“) ako aj politicky exponovanej osoby, zvyšuje sankcie za porušenie Zákona, ako aj zavádza nové požiadavky vzťahujúce sa na program vlastnej činnosti povinnej osoby.

 

Definícia povinnej osoby

 

Zásadným pre aplikáciu predmetného Zákona je zadefinovanie tzv. povinnej osoby, resp. ustálenie, či ten ktorý podnikateľ spadá pod túto definíciu. Po novom sa v zmysle § 5 Zákona za povinnú osobu považuje:

  1. a) banka,
  2. b) finančná inštitúcia, ak nie je bankou, ktorou je centrálny depozitár cenných papierov, burza cenných papierov, komoditná burza, správcovská spoločnosť a depozitár, obchodník s cennými papiermi, finančný agent, finančný poradca okrem výkonu činností súvisiacich s neživotným poistením, zahraničný subjekt kolektívneho investovania, poisťovňa pri vykonávaní poisťovacej činnosti v životnom poistení, dôchodková správcovská spoločnosť, doplnková dôchodková spoločnosť, právnická/fyzická osoba oprávnená vykonávať zmenárenskú činnosť, právnická/fyzická osoba oprávnená obchodovať s pohľadávkami (t.j. faktoring/forfaiting), právnická/fyzická osoba oprávnená vykonávať dražby mimo exekúcií, finančný prenájom alebo iné finančné činnosti podľa osobitného predpisu, platobná inštitúcia, agent platobných služieb a inštitúcia elektronických peňazí,
  3. c) Exportno-importná banka Slovenskej republiky,
  4. d) prevádzkovateľ hazardnej hry,
  5. e) poštový podnik,
  6. f) súdny exekútor v zákonom stanovených prípadoch,
  7. g) správca, ktorý vykonáva činnosť v konkurznom konaní, reštrukturalizačnom konaní alebo konaní o oddlžení podľa osobitného predpisu,
  8. h) audítor, účtovník, daňový poradca,
  9. i) právnická/fyzická osoba oprávnená sprostredkovať predaj, prenájom a kúpu nehnuteľností,
  10. j) advokát alebo notár v zákonom stanovených prípadoch,
  11. k) poskytovateľ služieb správy majetku alebo služieb pre obchodné spoločnosti,
  12. l) právnická/fyzická osoba oprávnená vykonávať činnosť organizačného a ekonomického poradcu, služby verejných nosičov a poslov alebo zasielateľstvo,
  13. m) právnická/fyzická osoba oprávnená prevádzkovať aukčnú sieň, právnická/fyzická osoba oprávnená obchodovať s umeleckými dielami, zberateľskými predmetmi, starožitnosťami, kultúrnymi pamiatkami, kultúrnymi predmetmi, drahými kovmi alebo drahými kameňmi, právnická/fyzická osoba oprávnená uvádzať na trh výrobky z drahých kovov alebo drahých kameňov, alebo právnická/fyzická osoba oprávnená prevádzkovať záložňu,
  14. n) veriteľ v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch,
  15. o) iná osoba, ak tak ustanoví osobitný predpis.
  16. p) pobočka, organizačná zložka alebo prevádzka zahraničnej právnickej/fyzickej osoby uvedenej vyššie, vrátane zastúpenia zahraničnej banky a zastúpenia zahraničnej finančnej inštitúcie, ktoré pôsobia na území Slovenskej republiky.

(q) právnická/fyzická osoba – podnikateľ, ak vykoná obchod v hotovosti v hodnote najmenej 10 000 eur bez ohľadu na to, či je obchod vykonaný jednotlivo alebo ako viaceré na seba nadväzujúce obchody, ktoré sú alebo môžu byť prepojené.

 

Ako z vyššie uvedeného vyplýva, za povinnú osobu, t.j. za osobu, ktorej Zákon ukladá viaceré špecifické povinností (ktoré sú detailnejšie ozrejmené nižšie v texte), sa považuje i podnikateľ s predmetom podnikania – činnosť podnikateľských, organizačných a ekonomických poradcov či napr. faktoring/forfaiting. V prípade, ak niektorá z týchto činností nie je podnikateľom skutočne i vykonávaná, t.j. podnikateľ má túto len „zapísanú“ v obchodnom registri, je v záujme zníženia povinností/rizík spojených s aplikáciou Zákona odporúčania hodné zabezpečiť zrušenie tohto predmetu podnikania, resp. jeho výmaz z obchodného registra.

 

Identifikácia klienta

 

V zmysle Zákona má povinná osoba povinnosť identifikovať klienta a túto identifikáciu i následne overiť. Zákon zakotvuje základné identifikačné údaje, ktoré si povinná osoba musí od klienta vyžiadať, ako aj ustanovuje, čo konkrétne je potrebné rozumieť pod overením identifikácie; pri fyzickej osobe je to napr. predloženie dokladu totožnosti, overenie podoby osoby s podobou v jej doklade totožnosti za jej fyzickej prítomnosti (v prípade, ak je fyzická osoba podnikateľom), preverenie údajov na základe dokumentov, údajov alebo informácií získaných z úradného registra alebo inej úradnej evidencie, v ktorej je podnikateľ zapísaný, príp. z iného dôveryhodného a nezávislého zdroja. V prípade právnickej osoby je potrebné požadovať poskytnutie dokumentov, údajov alebo informácií získaných z úradného registra alebo inej úradnej evidencie, v ktorej je právnická osoba zapísaná, alebo z iného dôveryhodného a nezávislého zdroja a overenie identifikácie fyzickej osoby, ktorá je oprávnená konať v mene právnickej osoby ako aj overenie jej oprávnenia konať v mene danej právnickej osoby.

 

Starostlivosť povinnej osoby vo vzťahu ku klientovi

 

Zákon rozlišuje tri stupne starostlivosti, ktoré je povinná osoba povinná aplikovať: zjednodušenú starostlivosť, základnú starostlivosť a zvýšenú starostlivosť. Významnou novinkou v rámci základnej starostlivosti je zavedenie povinnosti povinnej osoby (i) zisťovať, resp. identifikovať KÚV a overovať jeho identifikáciu, (ii) zisťovať, či klient alebo KÚV klienta je tzv. politicky exponovanou osobou[2] alebo sankcionovanou osobou a (iii) zisťovať, či klient koná vo vlastnom mene.

 

Zvýšenú starostlivosť musí povinná osoba aplikovať, ak predstavuje niektorý z klientov, niektorý z druhov obchodu alebo niektorý konkrétny obchod vyššie riziko legalizácie alebo financovania terorizmu (napr. pri obchode/obchodnom vzťahu s politicky exponovanou osobou alebo s osobou usadenou v krajine, ktorú Európska komisia určila za vysokorizikovú). Pri zvýšenej starostlivosti vykonáva povinná osoba okrem základnej starostlivosti aj ďalšie opatrenia, ako napr. identifikáciu klienta prostredníctvom ďalších dokumentov, údajov a informácií a overenie alebo potvrdenie predložených dokumentov, vyžiadanie písomného potvrdenia od inej banky (zahraničnej banky nevynímajúc), že je jej klientom, alebo zabezpečenie vykonania prvej platby prostredníctvom účtu vedeného na meno klienta, ak klient predložil doklad preukazujúci existenciu takéhoto účtu. Osobitné požiadavky na starostlivosť ustanovuje Zákon i v prípade obchodu alebo v obchodnom vzťahu s politicky exponovanou osobou.

 

Program vlastnej činnosti

 

Povinná osoba je podľa § 20 Zákona povinná písomne vypracovať a aktualizovať program vlastnej činnosti zameranej proti legalizácii a financovaniu terorizmu (ďalej len „Program“) v štátnom jazyku, a to s ohľadom na vlastnú organizačnú štruktúru a predmet činnosti. Program musí byť aktualizovaný vždy keď dôjde k zmene predmetu činnosti alebo pred začatím poskytovania nových produktov (ak to môže mať vplyv na zvýšenie rizika legalizácie alebo financovania terorizmu). Program je povinná osoba povinná vypracovať, resp. aktualizovať do 15.05.2018, pričom Zákon taktiež vyžaduje, aby bol Program schválený zo strany štatutárneho orgánu povinnej osoby.

 

Uchovávanie údajov o konečnom užívateľovi výhod

 

Novela zaviedla zásadnú novinku aj pokiaľ ide o identifikáciu KÚV. V zmysle Zákona je každá právnická osoba, ktorá nie je subjektom verejnej správy a účelové združenie majetku bez právnej subjektivity (t.j. nielen povinná osoba), povinná identifikovať svojho KÚV a v listinnej alebo elektronickej podobe viesť a priebežne aktualizovať jeho identifikačné údaje. Údaje o KÚV je potrebné uchovávať po dobu, počas ktorej má fyzická osoba postavenie KÚV a po dobu ďalších piatich rokov od zániku tohto postavenia. Do 31.12.2019 budú zároveň právnické osoby povinné podať návrh na zápis údajov o konečnom užívateľovi výhod do obchodného registra.

 

Sankcie

 

Finančná spravodajská jednotka môže uložiť povinnej osobe za nedodržanie zákonných povinností pokutu až do výšky 200.000 EUR, pri závažných porušeniach až do 1.000.000 EUR (v prípade banky alebo finančnej inštitúcie až do 5.000.000 EUR).

 

 

Poznámka: Tento dokument slúži len ako všeobecná informácia a nenahrádza právne poradenstvo v konkrétnej veci. V prípade akýchkoľvek otázok sa môžete obrátiť na našu advokátsku kanceláriu.

[1] T.j. smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES

[2] Politicky exponovanou osobou sa podľa Zákona rozumie fyzická osoba, ktorej je alebo bola zverená významná verejná funkcia, t.j. ktorá vykonáva alebo vykonávala významnú verejnú funkciu na území Slovenskej republiky a/alebo v zahraničí.