office@jmjlegal.sk
+ 421 2 4464 5131

Medicínske právo

Medicínske právo

V poslednom čase sa stávame stále častejšie svedkami toho, že v rámci poskytovania zdravotnej starostlivosti sa vyskytnú komplikácie tak závažného charakteru, že ich výsledkom je škoda na zdraví pacienta. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že každý jednotlivec, ktorý utrpí telesnú, morálnu alebo psychickú ujmu spôsobenú ošetrovaním alebo liečbou pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti má právo na dostatočnú náhradu škody, a to v primerane krátkej dobe.

V prípade, ak k pochybeniu zdravotníckeho personálu dôjde, je potrebné prehodnotiť postup poskytovania zdravotnej starostlivosti komplexne, a to predovšetkým z hľadiska jeho súladu s právnymi predpismi upravujúcimi problematiku medicínskeho práva. Práve z tohto dôvodu je už i v prípade podozrenia z pochybenia pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti najvhodnejšie obrátiť sa na advokáta, ktorý daný skutkový stav prehodnotí, zistí či v danom prípade prišlo k porušeniu práva pacienta, akú zodpovednosť za pochybenie je potrebné v danom prípade uplatniť, a v neposlednom rade stanoví i potenciálne nároky poškodeného pacienta.

Naša advokátska kancelária zaznamenala nárast záujmu poškodených pacientov vymáhať si svoje oprávnené nároky, a to tak súdnou ako aj mimosúdnou cestou. Keďže sa však jedná o pomerne nové právne odvetvie, v ktorom sa poškodený pacient môže sám bez odbornej pomoci len veľmi ťažko orientovať, je potrebné, aby bol zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom. Uvedené je nevyhnutné predovšetkým z dôvodu predchádzania nesprávnej kvalifikácie konkrétneho právneho prípadu ako aj z dôvodu zamedzenia zbytočným procesným chybám. Naša advokátska kancelária sa zameriava okrem samotného zastupovania poškodeného pacienta pred súdom, aj poskytovaním ďalšieho celého spektra právneho poradenstva s touto problematikou spojeného ako napr. (zastupovanie pred poisťovňami, odškodňovanie pracovného úrazu, zastupovanie pred Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou).

Vo všeobecnosti platí, že každý má mať právo na prístup k takému štandardu zdravotnej starostlivosti, ktorý je v súlade s právnymi predpismi platnými v Slovenskej republike a so súčasným stavom lekárskej vedy.

V rámci poskytovania zdravotnej starostlivosti má každý okrem iného právo predovšetkým na:

  • ochranu dôstojnosti, rešpektovanie svojej telesnej integrity a psychickej integrity,
  • informácie týkajúce sa jeho zdravotného stavu,
  • informácie o účele, povahe, následkoch a rizikách poskytnutia zdravotnej starostlivosti, o možnostiach voľby navrhovaných postupov a rizikách odmietnutia poskytnutia zdravotnej starostlivosti, odmietnutie poskytnutia zdravotnej starostlivosti okrem prípadov, v ktorých  možno poskytnúť zdravotnú starostlivosť bez informovaného súhlasu,
  • odmietnutie odoberania a prenosu orgánov, tkanív a buniek po svojej smrti,
  • zachovanie mlčanlivosti o všetkých údajoch týkajúcich sa jeho zdravotného stavu, o skutočnostiach súvisiacich s jeho zdravotným stavom, ak nie je zdravotnícky pracovník zbavený tejto mlčanlivosti, zmiernenie utrpenia,
  • humánny, etický a dôstojný prístup zdravotníckych pracovníkov,
  • zodpovedajúcu kvalitu zdravotnej starostlivosť.

 

Najčastejšie otázky

Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je oprávnený odmietnuť návrh na uzatvorenie dohody o poskytovaní zdravotnej
starostlivosti len v nasledujúcich zákonom predpokladaných prípadoch:

  • ak by uzatvorením takejto dohody prekročil svoje únosné pracovné zaťaženie,
  • ak osobný vzťah zdravotníckeho pracovníka k osobe, ktorej sa má zdravotná starostlivosť poskytovať, alebo k jej
    zákonnému zástupcovi nezaručuje objektívne hodnotenie jej zdravotného stavu alebo
  • v prípade ak poskytovaniu zdravotnej starostlivosti bráni osobné presvedčenie zdravotníckeho pracovníka, ktorý má
    zdravotnú starostlivosť poskytovať (uvedené platí len v prípade umelého prerušenia tehotenstva, sterilizácie a
    asistovanej reprodukcie).

Pre úplnosť uvádzame, že aj v prípade odmietnutia návrhu na uzatvorenie dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti
má takáto osoba naďalej právo na poskytnutie neodkladnej starostlivosti.

Nakoľko každé poskytnutie zdravotnej starostlivosti, resp. výkonov (ďalej len „zdravotný výkon“) predstavuje zásah do telesnej,
ako aj psychickej integrity pacienta, môže byť takýto zdravotný výkon uskutočnený len s predchádzajúcim súhlasom pacienta
(tzv. informovaný súhlas). Zo strany zdravotníckeho pracovníka mu preto musí umožnené rozhodnúť sa či s navrhovaným
zdravotným výkonom súhlasí alebo nie.

Zákon pritom vyžaduje, aby bol tento súhlas, resp. nesúhlas pacienta informovaný. To znamená, že pred samotným udelením
informovaného súhlasu, resp. nesúhlasu musí byť pacient zo strany ošetrujúceho zdravotníckeho pracovníka riadne a včasne
informovaný a poučený o konkrétnom zdravotnom výkone, a to o účele, povahe, následkoch a rizikách poskytnutia
zdravotného výkonu, o možnostiach voľby navrhovaných postupov ako aj rizikách odmietnutia poskytnutia zdravotného výkonu.
V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že predmetné poučenie zo strany zdravotníckeho pracovníka by nemalo predstavovať
len suché konštatovanie faktov, ale naopak malo by spočívať v možnosti pacienta viesť so zdravotníckym pracovníkom
otvorený ľudský dialóg, v ktorom by mohol dostať odpoveď na svoje otázky, požadovať bližšie informácie, vysvetlenia a pod.
Len takto poučený a informovaný pacient je totiž schopný dať skutočne „informovaný“ súhlas.

V prípade ak sa takto poučený a informovaný pacient rozhodne navrhovaný zdravotný výkon odmietnuť a informovaný súhlas
neudeliť, je zdravotnícky pracovník povinný toto jeho rozhodnutie akceptovať. Odmietnutie informovaného súhlasu sa pritom
zapíše do zdravotnej dokumentácie pacienta.

  • V tejto súvislosti je potrené dodať, že zákon vymenúva i výnimočné situácie, v ktorých možno vykonať určité zdravotné
    výkony aj bez predchádzajúceho informovaného súhlasu pacienta, resp. aj proti jeho vôli. Ide o
  • prípad neodkladnej starostlivosti, ak nemožno informovaný súhlas získať včas, ale ho možno predpokladať,
  • prípad ochranného liečenia uloženého súdom, ako aj o
  • prípad ambulantnej starostlivosti alebo ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo
    s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu a
  • prípad ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá šíri prenosnú chorobu, ktorá závažným spôsobom ohrozuje jej okolie.

Problematiku zdravotnej dokumentácie upravuje zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s
poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“). Predmetný zákon
vymenúva konkrétne osoby, ktoré sú oprávnené do zdravotnej dokumentácie nahliadať, ako aj si z nej na mieste robiť výpisky
alebo kópie. Ide predovšetkým o osobu, ktorej je zdravotná starostlivosť poskytovaná (pacient), jej zákonného zástupcu, ako
aj iné zákonom určené subjekty (napr. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na účely prešetrovania sťažností).

Manžel, resp. manželka pacienta medzi takéto oprávnené osoby nepatrí. Z uvedeného dôvodu nemožno považovať za
odporujúce zákonu, ak by zdravotnícky pracovník odmietol manželovi, resp. manželke pacienta nahliadnuť do jeho zdravotnej
dokumentácie. Preto v prípade ak si manžel, resp. manželka pacienta želá nazrieť do zdravotnej dokumentácie pacienta, je
potrebné aby mu/jej pacient vystavil na takýto úkon písomné plnomocenstvo. Podpis pacienta na predmetnom plnomocenstve
pritom musí byť úradne osvedčený a v plnomocenstve musí byť taktiež uvedený rozsah, v ktorom pacient svojho manžela,
resp. manželku na daný úkon splnomocňuje (napr. „v plnom rozsahu“).

Pre poriadok veci si dovoľujeme uviesť, že bez plnomocenstva môže manžel, resp. manželka pacienta nazerať do jeho
zdravotnej dokumentácie len v prípade úmrtia pacienta. V takomto prípade (t.j. v prípade úmrtia pacienta) má okrem manžela,
resp. manželky pacienta právo nahliadnuť do zdravotnej dokumentácie taktiež dieťa alebo rodič pacienta, príp. ich zákonný
zástupca; ak takýchto osôb niet, plnoletá osoba, ktorá s pacientom žila v čase smrti v domácnosti, blízka osoba, príp. ich
zákonný zástupca.

V prípade ak sa preukáže, že v dôsledku nesprávneho poskytnutia zdravotnej starostlivosti bola spôsobená smrť pacienta,
majú pozostalí príbuzní právo domáhať sa predovšetkým (i) náhrady škody, ktorá im vznikla v dôsledku smrti ich príbuzného
(napr. náhrada primeraných nákladov na pohreb, nárok na pozostalostnú úrazovú rentu), ako aj (ii) peňažnej náhrady
nemajetkovej ujmy
, ktorú utrpeli v dôsledku zásahu do ich osobnostných práv, najmä v dôsledku silného emocionálneho
otrasu, neoprávneného zásahu do ich súkromia, resp. rodinného života, narušenia celistvosti rodiny, a pod.

V prípade ak sa pozostalí príbuzní domnievajú, že konaním zdravotníckeho pracovníka došlo k naplneniu skutkovej podstaty
niektorého z trestných činov môžu taktiež podať orgánu činnému v trestnom konaní trestné oznámenie. Rovnako tak sa môžu
pozostalí príbuzní obrátiť na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou so svojou sťažnosťou a žiadosťou o prešetrenie
danej záležitosti.

V konaní o náhrade škody, ktorá vznikla v súvislosti s ublížením na zdraví (vrátane škody na veciach) je navrhovateľ
oslobodený od súdneho poplatku. Uvedené vyplýva z ustanovenia § 4 ods. 2 písm. ch) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že navrhovateľ nie je povinný zaplatiť súdny poplatok v prípade ak si uplatňuje svoj nárok na

  • bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia,
  • náhradu za stratu na zárobku,
  • náhradu za stratu na dôchodku,
  • jednorazové vyrovnanie,
  • náhradu účelných nákladov spojených s liečením,
  • nárok na pozostalostnú úrazovú rentu a
  • nárok na náhradu primeraných nákladov na pohreb.

Pokiaľ však ide o konanie o náhrade nemajetkovej ujmy v peniazoch (spočívajúcej v zásahu do osobnostných práv) je
potrebné zdôrazniť, že toto od súdnych poplatkov oslobodené nie je. Navrhovateľ je preto v predmetnom konaní povinný
zaplatiť súdny poplatok, a to vo výške 66 eur a 3% z hodnoty predmetu sporu, t.j. zo sumy, ktorú v konaní požaduje.

Náhradu škody (ako aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch) je potrebné uplatniť si u zdravotníckeho zariadenia, v ktorom
bola poškodenému pacientovi poskytnutá zdravotná starostlivosť; teda nie u zdravotníckeho pracovníka, ktorý pacientovi svojím
konaním ujmu skutočne spôsobil. Domáhať sa náhrady škody (resp. náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch) priamo u lekára
možno len v prípade, ak tento vykonáva súkromnú prax.

Pokiaľ ide o lehotu, v ktorej si pacient môže uplatniť svoje nároky, je potrebné uviesť, že právo na náhradu škody na zdraví a
právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch sa premlčujú v odlišných premlčacích lehotách. Právo na náhradu škody
spôsobenej na zdraví sa premlčuje v dvojročnej premlčacej lehote, ktorá začína plynúť odo dňa, kedy sa poškodený
dozvedel o vzniknutej ujme na zdraví a osobe, ktorá za ňu zodpovedá.
Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch
sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote, ktorej začiatok plynutia je viazaný na okamih, kedy došlo k
neoprávnenému zásahu do osobnostného práva fyzickej osoby.

Uplatnenie predmetných nárokov v uvedených premlčacích lehotách je mimoriadne dôležité, nakoľko po ich uplynutí dochádza
zániku súdnej vymáhateľnosti týchto nárokov. To znamená, že v prípade ak si poškodený pacient svoj nárok uplatní až po
uplynutí predmetnej lehoty a protistrana (t.j. príslušné zdravotnícke zariadenie, resp. súkromný lekár) následne v tomto konaní
vznesie námietku premlčania, súd poškodenému pacientovi z dôvodu premlčania predmetného nároku náhradu škody, resp.
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch nebude môcť priznať, a to i napriek tomu, že pacient v dôsledku nesprávneho
poskytnutia zdravotnej starostlivosti preukázateľne ujmu na zdraví, príp. ujmu spočívajúcu v zásahu do jeho osobnostného práva
utrpel. Na druhej stane však nemožno vylúčiť ani možnosť, že protistrana aj napriek uplynutiu premlčacej lehoty námietku
premlčania nevznesie. V takomto prípade by súd na premlčanie neprihliadol a pacientovi jeho nárok priznal (súd totiž prihliada
na premlčanie len na základe námietky protistrany). Takýto scenár je však len veľmi málo pravdepodobný.

Pre úplnosť a poriadok veci uvádzame, že hoci v dôsledku premlčania práva zaniká jeho súdna vymáhateľnosť, právo ako také
nezaniká; protistrane preto nič nebráni v tom, aby aj napriek premlčaniu, pacientovi škodu na jeho zdraví, resp. nemajetkovú
ujmu v peniazoch dobrovoľne nahradila. Takéto rozhodnutie by však záviselo len od dobrej vôle a ústretovosti konkrétneho
zdravotníckeho zariadenia, resp. súkromného lekára a preto neodporúčame spoliehať sa na takúto možnosť.

S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti možno zhrnúť, že po uplynutí premlčacej lehoty sú vyhliadky poškodeného na
úspech pred súdom takmer mizivé a preto opätovne zdôrazňujeme, že predmetné nároky je potrebné uplatniť pred
uplynutím vyššie uvedených premlčacích lehôt.

Nesprávne poskytnutá zdravotná starostlivosť môže a v praxi mnohokrát i zapríčiňuje popri ujme na zdraví pacienta aj
neoprávnený zásah do jeho osobnosti (napr. do jeho práva na ochranu súkromia, dôstojnosti človeka, ochranu rodinného
života a pod.)

V prípade ak k takémuto zásahu dôjde, priznáva Občiansky zákonník pacientovi právo domáhať sa,

  • aby sa od týchto neoprávnených zásahov upustilo,
  • aby sa odstránili následky týchto zásahov a
  • aby mu bolo poskytnuté primerané zadosťučinenie.

Takýmto primeraným zadosťučinením má byť pritom v prvom rade poskytnutie morálnej (nepeňažnej) satisfakcie. Až v prípade,
ak by toto na vyváženie a zmiernenie nepriaznivých následkov protiprávneho zásahu do osobnostných práv pacienta nepostačovalo,
mohol by sa dotknutý pacient domáhať náhrady v peniazoch. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že výška takejto náhrady nie
je žiadnym spôsobom upravená; určuje ju súd na základe posúdenia závažnosti vzniknutej ujmy a okolností, za ktorých k porušeniu
práva na ochranu osobnosti došlo.

Pacientovi, ktorému bola pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti spôsobená škoda (ujma) na zdraví, priznáva zákon . 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) viaceré druhy právnych nárokov, ktoré majú tak majetkovú, ako aj nemajetkovú povahu.

Náhrada nemajetkovej ujmy

V prípade ak v dôsledku nesprávneho postupu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti dôjde na strane pacienta k vzniku ujmy v jeho
osobnej (nemajetkovej) sfére, je pacient oprávnený požadovať jej náhradu. Účelom poskytnutia náhrady nemajetkovej ujmy je spravodlivé
zmiernenie jej negatívnych následkov.

Občiansky zákonník  v takomto prípade priznáva poškodenému pacientovi právo na náhradu za bolesť a/alebo náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia.

Nároky na náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia nemusia vzniknúť a často i nevznikajú súčasne; ide o celkom
samostatné nároky s odlišnými predpokladmi pre ich vznik. Uvedené predpoklady, ako aj podrobnú úpravu týchto spôsobov zmiernenia
nemajetkovej ujmy upravuje zákon č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej len ako „zákon“
alebo „zákon o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia“).

Náhrada za bolesť sa v zmysle predmetného zákona poskytuje za vytrpené bolesti, ktoré boli spôsobené v dôsledku poškodenia
zdravia, jeho liečenia alebo odstraňovania jeho následkov.
V tejto súvislosti je zaujímavé poukázať aj na možnosť opakovaného
poskytnutia tejto náhrady, ktorú však zákon pripúšťa len v prípade, ak sa po skončení liečenia v súvislosti s poškodením na zdraví vykoná
operačný výkon, ktorý sa pôvodne nepredpokladal.

Pokiaľ ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, zákon ho definuje ako stav v súvislosti s poškodením zdravia, ktoré má
preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb
alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh
. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že na to, aby poškodenému pacientovi mohla byť
priznaná náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia je potrebné, aby nepriaznivé následky poškodenia jeho zdravia trvalo a výrazne
sťažovali možnosť jeho spoločenského uplatnenia. Ako sťaženie spoločenského uplatnenia sa totiž neuhrádzajú poškodenia prechodného
či ľahšieho charakteru, ktoré u poškodeného nespôsobujú výraznejšie obmedzenie jeho spoločenského uplatnenia.

Výška vyššie uvedených náhrad sa určuje na základe lekárskeho posudku, v ktorom posudkový lekár bolesť alebo sťaženie spoločenského
uplatnenia bodovo ohodnotí. Pri tomto ohodnocovaní príslušný lekár vychádza z počtu bodov stanovených pre konkrétne ochorenie, resp.
úraz v prílohe zákona o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Peňažná hodnota jedného bodu náhrady za bolesť a
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR
zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu za bolesť a sťaženie
spoločenského uplatnenia.

O vydanie predmetného lekárskeho posudku môže požiadať poškodený, ako aj fyzická alebo právnická osoba, ktorá za poškodenie na jeho
zdraví zodpovedá.

 

Dôležité je tiež uviesť, že lekársky posudok možno vydať, až po tom, čo sa zdravotný stav poškodeného ustáli; v prípade sťaženia
spoločenského uplatnenia, je posúdenie možné vykonať spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví (s výnimkou
prípadu, ak k ustáleniu zdravotného stavu dôjde skôr).

Náhrada majetkovej ujmy

V dôsledku nesprávneho postupu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti dochádza na strane pacienta popri vzniku ujmy v jeho osobnej
sfére často aj k vzniku ujmy majetkovej. Zákon pamätá aj na takúto situáciu a poškodenému pacientovi v uvedenom prípade priznáva
široké spektrum nárokov. Uvedené nároky upravené v ustanoveniach §§ 445 – 449 Občianskeho zákonníka spočívajú v práve na:

  • náhradu za stratu na zárobku,
  • náhradu za stratu na dôchodku,
  • jednorazové vyrovnanie,
  •  náhradu účelných nákladov spojených s liečením.

V prípade ak došlo k usmrteniu pacienta prichádza do úvahy ešte:

  •  nárok na pozostalostnú úrazovú rentu a
  •  nárok na náhradu primeraných nákladov na pohreb.

Pre poriadok veci uvádzame, že podrobnejšiu úpravu uvedených nárokov, ako aj spôsob ich určenia možno nájsť v predpisoch o
sociálnom poistení, a to konkrétne v zákone č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení.

V prípade, ak sa pacient domnieva, že mu bola v dôsledku nesprávne poskytnutej zdravotnej starostlivosti spôsobená škoda, resp. ujma na zdraví
prichádzajú do úvahy viaceré možnosti ako môže postupovať. Poškodený pacient má v takomto prípade právo rozhodnúť sa či si svoje práva uplatní
v rámci (i) občianskeho súdneho konania alebo (ii) trestného konania, príp. v oboch a za týmto účelom podá žalobu na príslušný súd, resp. podá
trestné oznámenie orgánom činným v trestnom konaní.

V rámci občianskeho súdneho konania sa poškodený pacient môže domáhať predovšetkým náhrady škody, resp. ujmy na zdraví, ktorá mu bola v
dôsledku poskytnutia zdravotnej starostlivosti spôsobená. V tejto súvislosti je však potrebné zdôrazniť, že úspech poškodeného pacienta v
predmetnom konaní závisí od jeho schopnosti uniesť dôkazné bremeno a preukázať pred súdom nasledovné predpoklady vzniku zodpovednosti
za škodu:

  • poskytnutie zdravotnej starostlivosti non lege artis, t.j. v rozpore so zákonom;
  • ujmu spočívajúcu v poškodení zdravia;
  • príčinnú súvislosť (a to stopercentnú) medzi poskytnutím zdravotnej starostlivosti non lege artis a poškodením zdravia,
  • v niektorých prípadoch i zavinenie zdravotníckeho pracovníka, a to úmyselné alebo nedbanlivostné, v závislosti od konkrétneho prípadu.

Ako bolo už vyššie uvedené, poškodený pacient sa môže taktiež rozhodnúť, že namiesto/popri uplatneniu práv v rámci občianskeho súdneho konania,
bude voči zdravotníckemu pracovníkovi vyvodzovať trestnoprávnu zodpovednosť a za týmto účelom podá trestné oznámenie.

V tejto súvislosti uvádzame, že oproti zodpovednosti občianskoprávnej, ktorá primárne smeruje k nahradeniu vzniknutej ujmy formou zaplatenia určitej
peňažnej čiastky, čím sa vyjadruje jej funkcia reparačná, príp. satisfakčná, účelom trestnoprávnej zodpovednosti je v prvom rade potrestanie
páchateľa trestného činu – ide o funkciu represívnu. V trestnom konaní sa teda primárne rozhoduje o tom či bol konkrétny trestný čin spáchaný a kto je
jeho páchateľom; o náhrade škody, ktorá bola spôsobená trestným činom môžu trestné súdy rozhodovať len v prípade, ak si poškodený tento nárok
uplatní, a to najneskôr do skončenia vyšetrovania, resp. skráteného vyšetrovania (ide o tzv. adhézne konanie). V tejto súvislosti je však potrebné
uviesť, že nakoľko si rozhodnutie o náhrade škody, resp. ujmy na zdraví vyžaduje vykonanie časovo náročného dokazovania, ktoré trestné stíhanie
značne predlžuje a presahuje jeho potreby, odkazujú trestné súdy poškodeného vo veciach náhrady škody na občianske súdne konanie.

V neposlednom rade je taktiež potrebné spomenúť, že poškodený pacient sa môže obrátiť aj na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou
(ďalej len „Úrad“) so svojím podnetom, resp. žiadosťou o bezplatné prešetrenie konkrétneho postupu zdravotníckeho pracovníka,
resp. zdravotníckeho personálu. Vzor tejto žiadosti možno nájsť na stránke Úradu medzi formulármi po názvom „Podnet občana – poskytovanie
zdravotnej starostlivosti (vzor) e-formulár“.

Úrad na základe predmetnej žiadosti danú záležitosť prešetrí a posúdi či bola zdravotná starostlivosť v konkrétnom prípade poskytnutá lege artis,
t.j. v súlade so zákonom. V prípade ak Úrad zistí, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne a v súlade so zákonom, uloží príslušnému
zdravotníckemu zariadeniu, resp. súkromnému lekárovi potrebnú sankciu, príp. iné opatrenie.

V tejto súvislosti je však potrebné zdôrazniť, že Úrad posudzuje len správnosť, resp. nesprávnosť poskytnutia zdravotnej starostlivosti; otázkou
príčinnej súvislosti
, ktorá musí byť v súdnom konaní preukázaná bez akýchkoľvek pochybností sa však žiadnym spôsobom nezaoberá. Preto ani
rozhodnutie Úradu o tom, že zdravotná starostlivosť bola v konkrétnom prípade poskytnutá v rozpore so zákonom nie je pre pacienta zárukou
úspechu v súdnom spore, nakoľko v danom prípade nemusí byť splnená ďalšia nevyhnutná podmienka pre priznanie náhrady škody, a to príčinná
súvislosť medzi ujmou na zdraví a konkrétnym zdravotníckym výkonom. Na druhej strane je potrebné uviesť, že aj v prípade ak by Úrad dospel k
záveru, že zdravotná starostlivosť bola poskytnutá správne, t.j. v súlade so zákonom, pacientovi nič nebráni v tom, aby sa svojich práv domáhal
na príslušnom súde, resp. podal trestné oznámenie.