office@jmjlegal.sk
+ 421 2 4464 5131

Single Blog Title

This is a single blog caption

Legislatívne zmeny Exekučného poriadku – zákon o ukončení niektorých exekučných konaní

Úvod

Dňa 26. júna 2019 Národná rada Slovenskej republiky schválila zákon č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon“), ktorým sa mení zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), ktorý nadobudne účinnosť dňa 1. januára 2020. Zmenu Exekučného poriadku predkladatelia Zákona odôvodňovali potrebou vyriešenia problému vedenia exekúcií, v ktorých nie je možné majetok povinného úspešne exekvovať, ako ani exekúciu zastaviť, a to aj napriek nemajetnosti povinného.

 

Aktuálny právny stav

§ 61 n ods. 1 psím. c) Exekučného poriadku

V súlade s aktuálne platným a účinným znením Exekučného poriadku možno exekúciu, v ktorej nie je možné majetok povinného exekvovať, zastaviť len ak takýto postup navrhne oprávnený.[1] Následne exekútor v takom prípade vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, v ktorom oprávneného zároveň vyzve na náhradu trov konania.[2]

Zmeny účinné od 01.04.2018

S účinnosťou od 01.04.2017 boli v Exekučnom poriadku zákonom č. 2/2017 Z. z. zavedené zásadné zmeny, ktorých cieľom bolo prispieť k redukcii počtu exekučných konaní, v ktorých nie je možné majetok povinného postihnúť exekúciou. V zmysle § 61n ods. 1 písm. c) a písm. d) Exekučného poriadku platí nasledovné:

Exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak

c) pri exekúcii vedenej na majetok právnickej osoby sa do 30 mesiacov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora,

d) pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.

Aj v prípade zastavenia exekučného konania z dôvodov uvedených pod písm. c) a d) vyššie je trovy konania povinný nahradiť oprávnený.

Predmetné zmeny teda zaviedli povinnosť exekútora vydať upovedomenie o zastavení exekúcií, v prípade ktorých po uplynutí zákonom predpokladanej doby (odlišne určenej pre fyzické osoby a právnické osoby) nie je možné majetok povinného úspešne exekvovať.

V tejto súvislosti je však potrebné upozorniť, že zmeny zavádzajúce možnosť ukončenia exekúcií sa podľa prechodných ustanovení Exekučného poriadku aplikujú len na exekučné konania začaté najskôr 1. apríla 2017; konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončujú podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Na takéto staršie exekúcie preto nemožno podľa súčasne platnej a účinnej právnej úpravy aplikovať menované novozavedené pravidlo ohľadom ukončenia exekúcií na nemajetných dlžníkov.

 

Dôvody a ciele Zákona

Podľa informácií uvedených v dôvodovej správe k Zákonu zmeny zavedené s účinnosťou od 01.04.2017 neviedli výrazným spôsobom k zníženiu počtu exekúcií a odbremeneniu súdov od tejto agendy. Na slovenských súdoch je tak v súčasnosti vedených cca 2,6 milióna exekučných konaní vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (ďalej aj len „Staré exekúcie“), ktoré nemožno pre nemajetnosť ukončiť bez súhlasu oprávneného. Oprávnený pritom spravidla nemá tendenciu navrhnúť zastavenie exekúcie, nakoľko sa tým vystavuje povinnosti znášať trovy exekútora.

Predkladatelia Zákona v tejto súvislosti uvádzajú, že ukončenie Starých exekúcií by pri súčasnom tempe ukončovaní exekučných konaní trvalo viac ako 12 rokov. Opierajúc sa aj o závery expertov z organizácie CEPEJ (Európska komisia pre efektívnu justíciu) dospeli predkladatelia Zákona k záveru, že urýchlenie odbremenenia slovenských súdov od veľkého množstva nerozhodnutých exekučných vecí nie je možné vyriešiť bez legislatívneho zásahu.

Zákon si za svoj hlavný cieľ kladie tento problém vyriešiť, a to prostredníctvom zavedenia osobitného procesného mechanizmu zastavenia Starých exekúcií priamo ex lege (zo zákona). Zákon zároveň vychádza z toho, že ukončením Starej exekúcie nedochádza k zániku pohľadávky oprávneného. Práve naopak, oprávnenému je ponechaná možnosť, aby sa po ukončení Starých exekúcií (a za splnenia stanovených podmienok) rozhodol, či opätovne podá návrh na vykonanie exekúcie a svoju pohľadávku mohol tak ďalej vymáhať.

 

Navrhované zmeny

Zákon predpokladá zavedenie legálnej definície Starej exekúcie, ktorou sa má rozumieť každá exekúcia začatá pred 1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

Dôvody, pre ktoré sa Stará exekúcia zastaví ex lege, Zákon definuje nasledovne:

  1. ak uplynula tzv. rozhodná doba, t. j. 5 rokov odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie exekútorovi (bez ohľadu na zmeny exekútorov počas vedenia exekučného konania) (ďalej len „Rozhodná doba“) a zároveň nejde o výnimky pre niektoré exekúcie, pri ktorých nedôjde k zastaveniu exekúcie zo zákona (pozri text nižšie),
  2. ak oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské konanie po oprávnenom alebo povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo zanechal len majetok nepatrnej hodnoty,
  3. zastavenie Starej exekúcie navrhol oprávnený,
  4. dôvod na zastavenie Starej exekúcie vyplýva z osobitného predpisu (tým je zákon o konkurze a reštrukturalizácii, v zmysle ktorého sa začaté exekučné konanie zastavuje povolením reštrukturalizácie, resp. vyhlásením konkurzu); na tento účel platí, že Stará exekúcia sa zastavila vznikom dôvodu na jej zastavenie.

Prípady uvedené v bode 1. až 4. vyššie zákonodarca považuje za tak jednoznačné a nesporné, že v ich prípade (na rozdiel od prípadu uvedeného v bode 1 vyššie) nie je potrebné, aby bola splnená podmienka uplynutia Rozhodnej doby.

Zo znenia Zákona je zrejmé, že zákonné zastavenie exekučných konaní má postihnúť predovšetkým exekúcie, v ktorých sa vymáhajú peňažné nároky oprávnených. Tejto logike zodpovedajú aj výnimky, ktoré, tak, ako bolo vyššie naznačené, Zákon zavádza pre niektoré exekúcie, v prípade ktorých k zastaveniu exekúcie ex lege nedochádza. Ide o nasledovné exekúcie:

  1. vymoženie pohľadávky na výživnom,
  2. uspokojenie práva na nepeňažné plnenie, vrátane uspokojenia práva na peňažné plnenie, ak sú vymáhané v tom istom exekučnom konaní,
  3. vymoženie pohľadávky vzniknutej pri realizácii spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie financovaných z fondov Európskej únie,
  4. vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím inštitúcie, orgánu, úradu a agentúry Európskej únie,
  5. vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím správneho orgánu vo veci porušenia pravidiel hospodárskej súťaže,
  6. Stará exekúcia, v ktorej bol v posledných 18 mesiacoch predo dňom, keď sa má Stará exekúcia podľa Zákona zastaviť, dosiahnutý výťažok spolu aspoň vo výške 15 eur,
  7. Stará exekúcia, v ktorej je povinným ten, koho majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa § 2 zákona konkurze a reštrukturalizácii.[3]

V tejto súvislosti by sme chceli osobitne poukázať na výnimku uvedenú v bode 6. vyššie, ktorá sa môže v praxi vyskytovať relatívne často. Vo všeobecnosti sa vychádza z toho, že v prípade, ak nedošlo k vymoženiu celého vymáhaného nároku v Rozhodnej dobe, platí, že sa nezistil majetok, ktorý by stačil aspoň na úhradu trov Starej exekúcie a uvedené (spolu s naplnením ostatných predpokladov) odôvodňuje zákonné zastavenie exekúcie. Bod vi. vyššie však uvedené pravidlo v určitom rozsahu dopĺňa, keď neumožňuje zastaviť Starú exekúciu, ak v nej bol v období blízkom momentu, kedy sa má zo zákona zastaviť (t. j. v posledných 18 mesiacoch pred časom možného zastavenia), dosiahnutý výťažok aspoň sčasti (t. j. aspoň 15 eur). Zákon tak stanovuje určitú minimálnu sumu, ktorej úhrada v určenom čase vylučuje, aby bolo v konkrétnom prípade možné hovoriť o nemajetnosti odôvodňujúcej zastavenie Starej exekúcie.

Ako bolo v texte vyššie opakovane zdôraznené, zastavenie Starej exekúcie nastane priamo zo zákona, pričom exekútor túto skutočnosť deklaruje formou vydania upovedomenia o zastavení Starej exekúcie, ktorým určí, že došlo k zastaveniu Starej exekúcie a zároveň oprávneného vyzve na náhradu trov konania. Trovy Starej exekúcie pritom pozostávajú z trov exekútora, ktoré si pred zastavením Starej exekúcie z prijatého alebo vymoženého plnenia oprávnene ponechal a paušálnych trov vo výške 35 eur.

Upovedomenie o zastavení Starej exekúcie zašle exekútor oprávnenému najneskôr do 120 dní od zastavenia Starej exekúcie. Ak ide o Starú exekúciu, ktorá sa zastavuje ku dňu účinnosti Zákona, upovedomenie o zastavení Starej exekúcie zašle exekútor oprávnenému do 180 dní od nadobudnutia účinnosti Zákona.

Zákon predpokladá aj možnosť podať proti upovedomeniu o zastavení Starej exekúcie, ktoré bolo vydané v rozpore so Zákonom (napr. v prípade vydania upovedomenia predčasne alebo bez splnenia podmienok zákonných predpokladov pre zastavenie Starej exekúcie) u exekútora námietky, a to do 30 dní od jeho doručenia.

Ak oprávnený nepodá proti upovedomeniu o zastavení Starej exekúcie v zákonom ustanovenej lehote námietky, exekútor doručí súdu upovedomenie o zastavení Starej exekúcie, pričom doručením upovedomenia o zastavení Starej exekúcie súdu sa exekučné konanie končí.

Ak oprávnený podá námietky proti upovedomeniu o zastavení Starej exekúcie odôvodnene, súd týmto námietkam vyhovie tak, že upovedomenie o zastavení Starej exekúcie zruší a exekútor pokračuje vo vedenej Starej exekúcii. Ak by boli podané námietky proti Starej exekúcii oneskorene alebo by neboli splnené iné procesné podmienky pre podanie týchto námietok (neprípustné námietky), napr. z dôvodu absencie aktívnej vecnej legitimácie, procesnej subjektivity a pod., súd by tieto námietky uznesením odmietol. Pokiaľ ide o nedôvodné námietky podané oprávneným, tieto súd zamietne. Exekučné konanie sa v prípade podania námietok končí právoplatnosťou uznesenia súdu o zamietnutí námietok alebo uznesenia súdu, ktorým sa námietky odmietli.

Ukončením exekučného konania sa považuje poverenie na vykonanie exekúcie za vrátené. Ukončenie exekučného konania exekútor oznámi oprávnenému.

Významným oprávnením, ktoré v súvislosti s ukončením Starej exekúcie Zákon zavádza, je možnosť oprávneného podať po skončení Starej exekúcie opätovne návrh na jej vykonanie. Ako bolo v úvode tohto textu uvedené, oprávnený je po skončení Starej exekúcie postavený pred otázku, či má záujem na ďalšom vedení exekučného konania v konkrétnej veci. Ak po komerčnej úvahe dospeje k záveru o vhodnosti a účelnosti podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie (najmä pri zohľadnení reálnej možnosti vymoženia pohľadávky oprávneného v blízkej budúcnosti), môže oprávnený tento opätovný návrh na vykonanie exekúcie realizovať, avšak táto exekúcia sa už bude riadiť súčasne platnými a účinnými procesnými pravidlami. To znamená, že exekučné konanie vedené po podaní opätovného návrhu už nebude považované za Starú exekúciu a bude sa riadiť aktuálne platnými a účinnými právnymi predpismi (vrátane ustanovení Exekučného poriadku účinnými od 1. apríla 2017).[4]

Zákon v tejto súvislosti taktiež výslovne uvádza, že pohľadávka oprávneného vymáhaná v Starej exekúcii sa po ukončení Starej exekúcie nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok. Uvedené znamená, že toto jednoročné obdobie po ukončení exekučného konania má z hľadiska možnosti dlžníka namietať premlčanie rovnaké účinky, ako kedy počas tohto obdobia riadne prebiehalo exekučné konanie.

V tejto súvislosti je potrebné upozorniť, že po ukončení Starej exekúcie exekútor v zásade vždy zruší všetky úkony smerujúce k zabezpečeniu majetku povinného v Starej exekúcii. Jedinou výnimkou z uvedeného postupu je prípad, ak oprávnený podá opätovný návrh na vykonanie exekúcie a exekútorovi podanie tohto návrhu preukáže, a to v lehote 30 dní od doručenia oznámenia o ukončení exekučného konania oprávnenému. V takomto prípade zostanú účinky úkonov exekútora smerujúcich k zabezpečeniu majetku podliehajúcemu Starej exekúcii zachované a exekútor doručí exekútorovi poverenému na základe opätovného návrhu exekučný spis a tento poverený exekútor následne pokračuje v exekúcii.

 

Poznámka: Tento dokument slúži len ako všeobecná informácia a nenahrádza právne poradenstvo v konkrétnej veci. V prípade akýchkoľvek otázok sa môžete obrátiť na našu advokátsku kanceláriu.

 

[1] § 61n ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku: „Exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak zastavenie exekúcie navrhol oprávnený.“

[2] Podľa aktuálne platnej Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 68/2017 Z. z. predstavuje suma náhrady paušálnych výdavkov exekútora 60 eur.

[3] § 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii: „Tento zákon sa nevzťahuje na usporiadanie majetkových pomerov dlžníka, ktorým je štát, štátna rozpočtová organizácia, štátna príspevková organizácia, štátny fond, obec, vyšší územný celok, rozpočtová organizácia a príspevková organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti obce a vyššieho územného celku alebo iná osoba, za ktorej všetky záväzky zodpovedá alebo ručí štát. Tento zákon sa nevzťahuje ani na usporiadanie majetkových pomerov dlžníka, ktorým je Národná banka Slovenska, Fond ochrany vkladov alebo Garančný fond investícií.

[4] Tak ako bolo vyššie uvedené, tieto ustanovenia umožňujú zastavenie exekúcií začatých najskôr 1. apríla 2017, v prípade, ak v nich nie je možné majetok povinného exekvovať.